verejnej diskusii, ktorá sa ťahala rok.
Keď sa rovnaká operácia diala na Slovensku - pred zhruba trištvrte rokom - zvýšenie prešlo bez záchvevu spoločenského odporu. Richard Rybníček politicky preloboval všetko a presvedčil úsporným programom, v rámci ktorého v máji a júni vyhodil poloviciu televízneho personálu. Klobúk dole a všetka česť. Politicky rozhodujúce ale bolo (vtedy ešte mal veľmi silné slovo Ivan Mikloš), že dal verejný prísľub, že STV už viac nebude vyrábať dlhy, čiže nebude pýtať každoročný príspevok z rozpočtu. Stačiť jej budú koncesie a príjmy z reklamy. V Česku vyriešili dilemu inak poplatok sa bude podľa inflácie valorizovať, znížilo sa ale percento reklamy. Čo je však absolútna novinka a zrelé na podanie na ústavný súd - osoby povinné prispievať na verejnoprávne médiá sú absolútne všetci, teda aj tí, ktorí nevlastnia televízny či rozhlasový prijímač. To je skoro absurdné.
Mechanizmy financovania VP médií sú v Európe rôzne. Najsystémovejšie je riešenie britskej BBC či švédskej SvT, ktoré vyberajú iba licenčné poplatky (dosť mastné), majú ale zakázané reklamy. Hovoriť o systémovosti je trochu paradox, lebo poplatníci priamo odvedú viac. Je to ale v poriadku aspoň z hľadiska hospodárskej súťaže - ak štátom podporované stanice nemajú reklamu, nedeformujú inzertný trh. Môžeme iste dlho diskutovať o tom, o koľko viac by zarábali súkromní vysielatelia, keby BBC vôbec neexistovala (mali by vyššiu sledovanosť a vyšší podiel na trhu), ale faktom je, že takto im dotovaná konkurencia priamo neujedá z jediného zdroja príjmov.
Horšie riešenie je súbeh reklamy a koncesií. Je to diskriminačné, keďže sa vytvárajú nerovné podmienky na trhu. Spomeňme si, prečo mali USSK a Slovensko problémy s Európskou komisiou - štátna podpora vraj zvýhodňuje Košice na otvorenom európskom trhu (dá sa pochybovať, ale princíp je v poriadku). Predstavme si inú vec - v jednom meste pôsobia dvaja pekári. Jeden je "verejnoprávny" - pečie zdravé celozrné rožky - a preto všetci, ktorí konzumujú pečivo, sú povinní zo zákona platiť mu napr. "príspevok na živnosť". Druhý je pekár "komerčný" - nedostáva dotácie. Je to spravodlivé? Televízny trh nie je ničím odlišný; iba jeden vysielateľ má výsadu, že štát si u neho objednáva - zo zákona - akési nekomerčné programy. Tie sú vraj vo verejnom záujme, ktorý ešte nikto nešpecifikoval. Na toto konto vyberá STV (ČT, MTV, ORF, atď) od občanov ročne miliardy. Pripusťme, že takáto spoločenská objednávka existuje (nie je to celkom pravda, ale to je téma na inú diskusiu); prečo ale nedostanú šancu aj iné subjekty??? Prečo štát nemôže povedať toto: Chcem toľko a toľko hodín programu pre menšiny (spravodajstva, vážnej hudby, atď), tu sú podmienky a vyhlasujem konkurz?? Existuje niekto, kto pochybuje, že dobrá komerčná vysielačka by ponúkla polovičnú či štvrtinovú cenu z tej, ktorú si - aj po reforme - vyúčtuje STV? Kde je elementárna spravodlivosť v tom, že jedna stanica vysiela dotované spravodajstvo a iná vyrába viacnásobný počet hodín bez koruny z verejných zdrojov - možno aj kvalitnejšie (TA 3)? Logický dôsledok nerovných podmienok je, že tzv. verejnoprávne TV sa stávajú karikatúrou svojho pôvodného určenia. To znamená, že ich programové skladby kopírujú komerčné stanice. A nielen to napr. v spravodajstve, ktoré by malo byť - podľa teórie - doménou VP staníc, je kvalita a objektivita častokrát na strane súkromných vysielačiek (Markíza, Nova a JOJ nie sú etalón, treba sa obzrieť po Európe).
Najnovší príklad absurdity je posledný Rybníčkov výkrik - kúpa hudobnej šou SuperStar. Ide o absolútne komerčný formát, ktorý láme ratingy sledovanosti všade, kde sa vysiela. Slovenské súkromné stanice však záujem neprejavili. Možno je to ich fatálna chyba. Ale možno len konzervatívna kalkulácia, že obrovské vstupné náklady (cena za licenciu plus realizácia nesmierne nákladného projektu) sa na malom slovenskom trhu nevrátia. Dotovaná STV však nemá problém - podnikateľské riziko, ktoré súkromní vlastníci vyhodnotili ako privysoké, nesú koncesionári. A všimnime si dobre spoluprácu Rady STV - nedávno, keď hodnotila "nový začiatok", jej členovia uznali (z agentúrnych zdrojov), že na rozvoj menšinových a vzdelávacích programov nie sú zatiaľ peniaze. Úplne postavené na hlavu - iné určenie predsa STV ani nemá. Ale koho to zaujíma? Rybníček vyberie zvýšené poplatky a ide podnikať. A bije Markízu a JOJ po hlave - kúpi exkluzívny formát, ktorého sa ony boja. Ak hazard vyjde, vylíže smotanu a bude geroj. Ak prerobí, vylobuje si odpustky u politikov.
Včera uviedli do "funkcií" šesť nových členov Rady STV. Agentúrny komentár znel, že "sa budú zoznamovať s mediálnym prostredím". Príjemnú zábavu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
