spokojnosťou a radosťou z úspechu svojich synov.

"Bola to lotéria," konštatoval otec Dušan fakt, že chalani si svoje inštrumenty rozložili v takej veľkej hale, akou je Cassosport. "Doteraz tam hrali iba také hviezdy ako Kabát či Rišo Müller, takže to bol risk. Ale nemali na výber, lebo s takou veľkou aparatúrou sa inde rozložiť nemohli. Tak som im povedal, že aj keď budú hrať pre 500 ľudí, aj tak musia ísť do najväčšej haly. A napokon bol z toho absolútny boom."

Dajú si teda synovia od tatka ešte poradiť? "Už si vystačia aj sami, ale vždy si vypočujú moju poznámku a zvážia," hovorí D. Timko st., ktorý je voči tvorbe svojich detí o čosi kritickejší ako mamina. "S novými textami idú skôr za mamkou, lebo ja som obyčajne kritický. Pamätám si, keď Igor stvoril Žily, tak som to hneď odmietol a povedal som im, že toto predsa rádia hrať nebudú. Igor si však postavil hlavu a urobil dobre."

"Ale ja som hneď povedala, že to bude hit. Od prvej chvíle som to cítila, lebo to bola veľmi pekná, melodická a citová pesnička," kontruje svojmu manželovi pani Marta.

A po kom sú všetky štyri Timkovie "dietky" také muzikálne? "Po ockovi," hovorí mamka, ktorej manžel však nezabudne podotknúť, že to ona im odmalička spievala a učila ich pesničky. Pravda, prvé teoretické základy získali od otca, ktorý hral v niekoľkých kapelách. "Od 14. rokov som hral so svojím starším bratom na zábavach, plesoch, Dňoch učiteľov... Tridsať rokov sme takto hrali. A potom, keď som videl, že už aj pre chlapcov treba niečo zarobiť, tak som pre nich zostavil kapelu a tri roky sme chodili po rôznych akciách. Ivan ako bubeník mal vtedy 12 rokov, Igor 15 a Roman 16. Ale zišlo sa im to. Práve tu pochytili základy melodiky a hudobnosti, čo im teraz pomáha pri tvorbe."

Pani Marta je medzi svojimi štyrmi synmi a manželom jediná dáma v domácnosti. Cítiť sa ako kráľovná medzi nimi však nemá príliš veľa času. "Manžel mi síce hovorí, že som kráľovná, ale keď predstavíte tú kopu bielizne a hrncov po piatich chlapoch," smeje sa, no dodáva, že to, akí sú jej synovia, je pre ňu veľkým zadosťučinením. "Myslím, že to, čo sme do nich vštepili, nám teraz oni svojím správaním vracajú. Pre mňa je najkrajšou vetou, keď nám zavolajú a povedia: 'Konečne ideme domov'."

A čo rodičia Romanovi, Igorovi, Ivanovi a Dušanovi prajú? "Zdravie, šťastie a aby sa im v tom vrtošivom remeslo darilo držať hore čo najdlhšie," hovorí mamka. "Aby to boli slušní ľudia, lebo vtedy k nim bude aj prostredie prajné," dodáva D. Timko st.

* * *

Roman Timko si s priateľkou počas turné vymení niekoľko desiatok sms-iek

Gitaristu "Bezmenných" Romana Timka prišla na košický koncert podporiť aj priateľka Nika. Tá s ním však neabsolvovala iba košické vystúpenie, v rámci šnúry si vypočula ešte ďalšie štyri ich koncerty.

"Všetky vystúpenia boli úžasné, ale tento domáci sa mi páčil najviac. Darmo, doma je doma," konštatuje Nika, ktorej ani náhodou nie je nepríjemné, že kde sa so svojím priateľom pohne, je hlavnou hviezdou večera on. Dokonca ani fakt, že je Roman obletovaný "fanynkami", nežiarli. "Je to vec dôvery."

Keď sa Nike nepodarí na niektorý z koncertov ísť, dostáva zabrať mobilný telefón. "Keď sú na Slovensku, tak si telefonujeme asi 5 - 6-krát za deň. Ak už cestujú niekam mimo, tak si radšej sms-kujeme. Ale vtedy si vymeníme aj desiatky správ," smeje sa Nika, ktorá si cédečka No Name doma rada vypočuje. "Akurát som sa minule Romanovi sťažovala, že som jeho priateľka a nemám ich posledný album. A tak rada by som si ho vypočula. Už som si ho minule chcela aj kúpiť, ale Roman mi to strikne zakázal a sľúbil, že keď sa skončí turné, jedno mi venuje."

Či sa Nike podarí ísť aj na niektorý z českých koncertov, zatiaľ nevie. Rozhodnú o tom predovšetkým povinnosti v škole. "Ale do Prahy by som šla veľmi rada," dodáva.

Autor: ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.