tejto obyčaje má najdôležitejšiu úlohu dôstojná staršia žena z príbuzenstva - niekde ju nazývajú starosvatkou, inde širokou, ktorá je náležite oboznámená s miestymi zvykmi a priebehom aktu slávneho čepčenia.
Stručne: pozostáva z toho, že tetka široká jemne a to po troch otázkach, či mladá súhlasí vienok sňať alebo hlavu sťať, sníma po súhlase, prichádzajúcom až po treťom opýtaní neveste z hlavy svadobný vienok. To všetko sa odohráva za spevu nevestinej družiny. Až potom dostane na hlavu symbol vydatej ženy - čepiec. Dnes už patria do minulosti iné, nekompromisnejšie zvyky, napríklad odstrihávanie nevestinho vrkoča... Vo všeobecnosti sa nedodržiava ani zvyk, že novomanželia odchádzajú stráviť svadobnú noc do ženíchovho domu a ani to, že svadobnej pospolitosti sa verejne predkladá dôkaz nevestinho panenstva - kedysi bývalo tradíciou, že jej zakrvavená nočná košeľu navlačovali ako dôkaz jej panenstva na žrdi po celej dedine.
Dodnes však žije tradícia svadobných ciest - novomanželia by sa o ňu nemali ukrátiť a užiť si vedno v intimite prvé dni spoločnej cesty životom. Na svadobnú cestu odchádzajú mnohí priamo zo svadobnej hostiny - opäť treba pripomenúť, nemusia sa s nikým lúčiť. Mladému páru náleží výsada odísť, kedy to, po podaní hlavných chodov hostiny, uznajú za vhodné. Svadobčania sa pokojne môžu zabávať ďalej - organizátori svadby by však nemali zabudnúť, že pre všetkých hostí treba predom pripraviť balíčky s výslužkou, majú obsahovať niekoľko porcií z tort, koláče a zákusky.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
