Najrýchlejšie spojenie je klincom

Spojenie klincom je najrýchlejšie a jedno z najjednoduchších pri rôznych konštrukciách a výrobkoch ako sú latkové dvere, debničky, dlážky, rošty a

pod. Treba však vedieť niekoľko jednoduchých zásad. Predovšetkým treba použiť správny druh a rozmer klincov, ale záleží aj na ich správnom pribití.

Bežne sa používajú stavebné klince so zápustnou mriežkovanou hlavou, časté sú aj stolárske klince bez hlavy a stavebné klince s plochou hlavou. Na špeciálne práce slúžia rôzne druhy iných klincov.

Rozmery klincov sa označujú dvoma číslami, pričom prvé udáva priemer, druhé dĺžku v milimetroch. Dĺžku volíme podľa hrúbky pribíjaného dreva, pričom platí, že klinec má byť 2,5 až 3-krát dlhší než pribíjané drevo.

Pevnosť spoja záleží aj od primeraného počtu klincov a ich rozmiestnenia. Na spojenie používame najmenej dva klince, ak ich používame viac v jednom smere, nedávame ich príliš nablízko a nie v línii jedného vlákna, lebo by mohli spôsobiť rozštiepenie dosky.

Klince zatĺkame kladivom alebo obuchom sekerky. Na prvý úder alebo dva slabšie údery, než sa klinec zachytí, ho pridržíme voľnou rukou, potom niekoľkými primeranými údermi klinec úplne zarazíme tak, aby plocha hlavy bola v jednej rovine s drevom. Údery kladiva musia byť v smere predĺženej osi klinca, čo je dôležité najmä keď zatĺkame klinec šikmo (obr. 1).

Správny úder dosiahneme, ak držíme rukoväť kladiva na voľnom konci. V suchom dreve drží klinec lepšie než vo vlhkom. Aj klinec pribitý kolmo na vlákna drží lepšie ako klinec zatlčený do čela dosky, teda rovnobežne s vláknami. Pevnosť spoja v čelnom dreve zvýšime spomenutým šikmým pribitím.

Ak zatĺkame klince s priemerom väčším ako 5 mm treba postupovať opatrne, pretože môže dôjsť k naštiepeniu dreva. Vhodné je predvŕtať diery asi do polovice dĺžky klinca vrtákom, ktorého priemer je o 1 - 2 mm tenší ako klinec. Zamedziť rozštiepeniu pomôže aj klinec s tupým koncom, ktorý pri zatĺkaní nepôsobí ako klin. Hroty sklepeme kladivom tak, že hlavičku klinca dáme na pevnú kovovú podložku do zvislej polohy (obr. 2).

Ak použijeme klinec dlhší ako je hrúbka oboch spájaných častí, na druhej strane ho zahneme v smere vlákien dreva. Ak je vyčnievajúci koniec príliš dlhý, ohneme ho pomocou hranatého kovového nástroja (obr. 3 a), kratšie konce zahneme bočnými údermi priamo do dreva (obr. 3 b). Niekedy je potrebné hlavičku zatĺcť až pod úroveň dreva. Vtedy použijeme kovový priebojník alebo hlavičku druhého klinca vo vodorovnej polohe (obr. 4).