(22), ktoré spolu pracovali vo výpočtovom stredisku, sa rozhodli využiť pekný deň a na stredu si naplánovali bohatý program. Najprv oslávia meniny svojej kolegyne, potom zájdu do mesta kúpiť rifle a nakoniec si dohodli na 20.00 hod. s kamoškou kino. "Kto príde skôr, kúpi lístky," lúčili sa s Marikou. Osud ale poriadne zamiešal karty a nekonal sa ani nákup riflí, ani kino, a ani už nič iné...
Na oslavách v podniku vypili každá asi po 4 deci vína a v dobrej nálade sa šli zabávať ďalej. Pokračovali u Mamuta. Sedeli s niekoľkými cudzími mužmi, čas im zbehol, ani nevedeli ako, a tak poprosili Karola, aby zašiel pred kino pre Mariku, ktorá ich tam už iste čakala.
"Stála som pred kinom asi 15 minút, lístky som nekúpila, bolo už vypredané. Práve som chcela odísť, keď ku mne prišiel nejaký muž. Povedal mi, že Vlasta a Olga na mňa čakajú v pivárni, aby som šla s ním. Najprv som nechcela, veď ho nepoznám. Potom mi ukázal lístok napísaný Vlastou. Spoznala som jej písmo, napísala tam moje meno a priezvisko. Tak som s ním šla." Tam skutočne našla v dobrej nálade Olgu s Vlastou v spoločnosti ďalších štyroch mužov. Večer prebiehal príjemne, ani si nevšimli, že je už záverečná. Padol návrh zmeniť lokál, vyrazili teda do Krymu. Marika už bola unavená a ani sa nebavila tak skvele ako zvyšok partie, pred vchodom do Krymu sa rozlúčila a šla domov. Netušila, že sa druhýkrát narodila.
Zábava pokračovala v kaviarni. Jednému z mužov, Štefanovi Pantlovi, padla Vlasta do oka. Začal ju prehovárať, aby šla k nemu na návštevu. Dostal nový byt, práve dnes ho vymaľoval a už aj trocha zariadil. Ešte sa s manželkou nestihli ani presťahovať, je tehotná, so synom spia u svokrovcov. "Ešte sa trocha zabavíme, poď ku mne," hučal Števo do Vlasty. Súhlasila, ale len s podmienkou, že pôjdu obe aj s Olgou. Presviedčanie ešte chvíľu trvalo, ale po ďalšom poháriku ich zlomil. Príležitosť posedieť s dvoma mladými babami chcel využiť aj Karol, toho ale Pantl poslal rýchlo preč, že ho doma nepotrebuje: "Brzdi, to nie sú žiadne štetky, padaj domov!"
Na začiatku sa Števo javil ako galantný hostiteľ. Dievčatám ponúkol červené víno, sedeli a rozprávali sa. Olga začala byť po chvíli unavená, Pantl jej ponúkol gauč v obývačke. Vyzliekla sa do podprsenky a nohavičiek, Števo jej dal deku a prikryl ju. Nakukol do izby, kde bola Vlasta. Ešte nespala, tak Števo hneď vyklopil, čo by rád. Vlasta ale jednoznačne odmietla. Bol trocha naštvaný, ale vedľa v izbe má ešte Olgu. Vrátil sa do obývačky k Olge a začal ju obťažovať, ale ani tu nepochodil. Toto nečakal. Nahneval sa a zo skrine vybral opasok od županu a zas ju presviedčal, aby sa nebránila. Odmietala, tak jej opasok omotal okolo krku a škrtil ju. Niekoľkokrát jej bosými nohami ešte skočil na krk. Od zlosti, že ho nechcela, ju pohrýzol na pravom prsníku a ďalej škrtil. Nepustil ju, kým nebola mŕtva..
Pantl sa vrátil do izby, v ktorej spala Vlasta. Priľahol si k nej a začal byť dotieravý. Vlasta ho tiež odmietla. Strhla sa medzi nimi bitka. Silnejší a rozrušený Pantl Vlastu zmlátil a dvakrát znásilnil. Po týchto surovostiach jej navrhol prechádzku. To už vedel, že ju zabije a zbaví sa svedka. "Keď som uškrtil Olgu, šiel som k Vlaste, aby som ju hoci aj násilím dostal. Vedel som, že ju budem musieť zaškrtiť. S Vlastou sme sa v kúpeľni umývali a vtedy som jej zozadu cez krk hodil opasok od županu, zatiahol a donútil ju vyjsť z bytu. Cez dvory sme šli k železničnému násypu za 'Umelkou'."
Vlasta sa pokúšala vyslobodiť, ale Pantl, aj keď nebol nejaký veľký chlap, meral nejakých 165 cm, mal prevahu. Po chvíli Štefana poprosila, aby jej škrtidlo povolil, že nemôže dobre dýchať a pritom ho udrela lakťom do brucha. Dala sa na útek. Pri úteku sa jej vyzula lodička, Štefan ju dobehol a zhodil na zem. Škrtil ju rukami, až zostala nehybne ležať. Keď po chvíli začala chrčať, vzal nejakú palicu, pritlačil jej ju o krk a tlačil dovtedy, kým neprestala dýchať. Potom jej ukradol zlatú retiazku s príveskom, hodinky, tri tenké náramky a prsteň.
Vrátil sa späť do bytu, kde okradol aj mŕtvu Olgu. Vzal jej striebornú retiazku s príveskami v hodnote 16 korún. Mŕtvolu si v byte prehodil cez plece a odniesol na miesto blízko Vlasty. Tu zistil, že pri škrtení Vlasty niekde stratil opasok od županu, v tej tme ho ale nenašiel. Okrem toho ešte prehľadal kabelky oboch dievčat a zobral si z nich všetky osobné veci a peniaze. Vzal im po 300 korún, Olge 250 tuzexových bonov, manikúrovú súpravu a doklady. Kabelky hodil zo starého mosta do Dunaja. Po tomto všetkom sa vrátil do bytu svokrovcov k manželke a ľahol si spať, akoby sa nič nebolo stalo.
Československá televízia ihneď informovala o hroznom náleze dvoch mŕtvol. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Takáto správa je pre políciu vždy rizikom. Môže pomôcť pri odhalení páchateľa, ale na druhej strane vraha informuje o tom, ako ďaleko postúpilo vyšetrovanie a dáva mu priestor na útek, či zahladenie stôp. Tu zvolili taktiku informovať a oplatilo sa. Na druhej strane ale v Bratislave vznikla panika. Šírili sa fámy o počte zavraždených žien. Najprv ich bolo osem, potom sa medzi ľuďmi vravelo až o dvanástich zavraždených dievčatách. Mestom sa šíril strach.
Rozbehla sa mimoriadna policajná akcia, policajti prečesávali doslova každý kút Bratislavy. Razie sa robili v každej krčme, podsvetie pozaliezalo ako vyplašené myši.
Štefana Pantla zatkli päť dní po spáchaní tejto brutálnej dvojnásobnej vraždy. Najprv zapieral, ale dôkazy jasne hovorili proti nemu. Výpovede menil každú chvíľu, v spise je 20 rôznych verzií. Bránil sa rôzne. Napríklad, že obe dievčatá síce do bytu priviedol, ale bola tam aj jeho manželka. Pani Pantlová manžela podržala, ale do svojich výpovedí sa začala zamotávať stále viac a viac. Priznala, že sa so Števom skutočne na výpovedi dohodli, ale netušila, že je za tým dvojnásobná vražda. Neskôr do vraždy namočil aj kamaráta Ďusa. Tvrdil, že ho Ďuso k vražde prinútil. Čakal ho vraj s nabitou pištoľou v byte a donútil zavraždiť Olgu a znásilniť Vlastu.
Pantl sa vžil do svojej úlohy neodolateľného zvodcu a každú ženu musel mať, čo sa mu aj darilo. "Zaškrtil som ju preto, lebo ma odmietla. To ma strašne nahnevalo. Dovtedy sa mi nestalo, žeby ma nejaká žena odmietla." Neklamal. Nikdy ho neodmietla žiadna žena. S nožom pod krkom alebo rukami na hrdle to nebolo možné. Veď už pred touto dvojnásobnou vraždou mal za sebou znásilnenie a niekoľko pokusov o znásilnenie.
To prvé (teda o ktorom sa vie) sa stalo v lete 1978 ráno okolo 4.00 hod. na bratislavskom kúpalisku Lido. Istú Martu k sexu "presvedčil" niekoľkými fackami. Zo strachu ho neudala, čo bola škoda, lebo nemuselo dôjsť k ďalším násilnostiam ani k dvojnásobnej vražde. Kto to ale mohol tušiť?
Štvrtého januára 1979 Pantl navštívil svoju známu Hanku. Po chvíli prišiel na návštevu jej brat Miro s priateľkou Annou pozvať Hanu na oslavu narodenín. Všetci aj s nepozvaným Števom sa presunuli k Anke. Keď im došla vodka, odbehla Hana s Mirom kúpiť nejakú fľašu. Števo s Annou ostali v byte s jej spiacim 7-ročným dieťaťom. Pantl ju začal ukecávať na sex. V žiadnom prípade nesúhlasila. Odbehol do predsiene a z kabáta vybral vreckový nožík. Ten jej priložil na krk a pokúsil sa ju znásilniť. "Neodvážiš sa ma zabiť a okrem toho Hana s Mirom vedia, že si u mňa," nezľakla sa Anna. Števo pritlačil nôž na krk tak silno, až ju porezal. Zrazu niekto zazvonil. "Zabijem vás všetkých, ak to vykecáš!" varoval Anku a šiel otvoriť dvere. Už ale bolo po priateľskej atmosfére. Anna stále opakovala "ja žijem, ja žijem". Hana s Mirom najprv nechápali, o čo ide, potom sa strhla hádka a Miro Pantla vyhodil z bytu. Štefan Anku ešte niekoľkokrát navštívil a varoval ju, aby ho neudala. Jej mlčanie si kúpil dvoma tisíckami.
Prešlo osem mesiacov, Štefan síce zbalil niekoľko žien, ale túžil po niečom vzrušujúcejšom, po nejakom poriadnom dobrodružstve. Koncom augusta, v jeden krásny letný večer, sa Pantl motal len tak po večernej Bratislave, až došiel k hotelu Krym. To už boli skoro dve hodiny ráno. Na recepcii nebolo ani nohy, len recepčná Dagmar sedela za pultom. Keď dotieravého Števa vyhodila z recepcie, veľmi sa rozzúril. Zdrapil ju za krk a začal škrtiť. Trafila ho však do žalúdka a s krikom vybehla na ulicu. Pantl zmizol niekde v tmavých uličkách centra.
Dvadsaťpäťročný Štefan Pantl, ženatý otec 3-ročného syna, vyrastal v primeraných rodinných podmienkach. Mal štyroch súrodencov. Bol mechanikom meracích a regulačných prístrojov v Slovnafte. V jeho rodine sa nevyskytli nervové ani duševné choroby, ani alkoholizmus. Dá sa povedať, taká normálna bratislavská rodina. Kde sa v ňom vzalo toľko zla? Znalci charakterizovali obžalovaného ako výrazne agresívneho muža, psychopatickú osobnosť v zmysle polymorfnej psychopatie s dominantnou agresivitou a pohotovosťou k agresívnemu konaniu. A to aj bez afektu hnevu a nielen pod vplyvom alkoholu. Pantl netrpel sexuálnou úchylkou, len psychopatiou, preto sa o nejakej liečbe ani neuvažovalo. Bolo vysoko pravdepodobné, že obžalovaný bude nebezpečný spoločnosti. Jeho agresivita a trestná činnosť gradovala stupňovaním surovosti voči objektom i spoločenskou nebezpečnosťou jeho správania k partnerkám, ktoré mu odmietli sexuálny styk. Ani trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov by Štefana Pantla nenapravil.
Mestský súd v Bratislave 25. apríla 1980 Štefana Pantla uznal vinným z trestného činu znásilnenia, z pokusu trestného činu znásilnenia, z dvojnásobnej vraždy, znovu z trestného činu znásilnenia a krádeže na trest smrti + k regresnej náhrade Ústavu národného zdravia v Bratislave vo výške 20 000 korún a k náhrade škody Michalovi Matulíkovi, otcovi Vlasty v sume 6 600 korún. Otcovi svojej druhej obete Olgy zo Žatca bol povinný nahradiť sumu 9 000 korún.
Najvyšší súd odvolanie obžalovaného zamietol. Štefan Pantl o milosť nepožiadal a popravený bol 30. 7. 1981 v Bratislave.
(nabudúce Jozef Radušovský)
Autor: Natália Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
