tendrom. Prototyp novej série uzrel svetlo sveta už v druhej polovici roku 1929. Dostal výrobné číslo 154 a na PKP obdržal označenie Wp29-1730.
Lokomotívy mali polkruhový kotol, medené steny pece a šamotovú výmurovku. Na vrchnej časti kotla sa nachádzal zberač pary vybavený vnútornou priepusťou a vysúšačom pary. Na komíne nechýbal lapač iskier typu Rihosek a nezabudlo sa na ručne ovládaný piesočník a píšťalu. Stavba podvozku nebránila prístupu k osovým ložiskám a pružinám. Odpruženie podvozku bolo horné, na tretej a štvrtej osi kombinované. Štvorbodové uchytenie podvozku dovoľovalo plynulú a pokojnú jazdu a navyše štvrtá os mala možnosť posuvu. Lokomotívy sa stali charakteristickými dvoma parnými strojmi s tlakovými súvadlami, s vnútorným rozvodom pary a samočinným vyrovnávačom tlaku vzduchu v cylindroch počas jazdy bez pary. Hnací mechanizmus mal tiež ojedinelý krížový prevod poháňajúci tretiu os. Vozidlá s hmotnosťou iba 21,8 tony využívali systém rozvodu pary Heusinger. Pred druhou svetovou vojnou sa vyrobilo 20 lokomotív série Wp29 určených pre rozchod 750 mm, ktoré získali viaceré oblastné riaditeľstvá. Iba jeden stroj premával na trati Lupków-Cisna známej rozchodom 760 mm. Po roku 1945 ostalo PKP k dispozícii 11 lokomotív tejto série, avšak čoskoro sa ich označenie zmenilo na Px29 pri nových poradových číslach od 1701 do 1711.
Ladné tvary a dobré funkčné vlastnosti predurčili stroje série Px29 na turistické železničné trate. Niektoré z nich sa vyviezli až do Švédska a exemplár Px29-1704 je majetkom železničného múzea vo Varšave, kde patrí k vyhľadávaným exponátom. Malý počet jestvujúcich a pojazdných lokomotív Px29 vôbec neoslabil ich veľkú popularitu vo verejnosti i v modelárskej obci u našich severných susedov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
