krajine nenarodilo. Ešte pred 15. rokmi počet prisťahovalcov do Izraela klesal, no politické zmeny vo východnej Európe zapríčinili veľký nárast najmä ruských prisťahovalcov. Do Izraela má právo prisťahovať sa každý Žid, od roku 1952 sa stáva automaticky štátnym občanom. Židom je každý, kto sa narodil zo židovskej matky alebo prestúpil k židovstvu a nie je príslušníkom iného vierovyznania.
Základom židovstva je "talmud", súbor židovských pravidiel viery, spísaných v 6. storočí v jazyku kraja Kanaan, ktoré až dodnes tvoria základ judaizmu. Dejiny židovského národa a základy jeho viery sú zaznamenané v tóre, čo je celkové hebrejské označenie pre päť Mojžišových kníh. Centrom židovskej viery bol židovský chrám v Jeruzaleme až do jeho zničenia. Bol dejiskom mnohých biblických udalostí. Prvý chrám vybudoval okolo roku 950 pr. n. l. kráľ Šalamún. V roku 563 ho dal Babylončan Nabuchodonozor zbúrať a nezachovali sa žiadne nadzemné zvyšky. Po návrate z Babylonu začali stavať Židia od roku 538 nový chrám na pôvodnom mieste. Zbúrali ho Rimania v roku 70 n. l. a zostala z neho len západná stena "Stena nárekov".
Po stopách Biblie aj do Jordánska
Od kedy bola podpísaná mierová dohoda s Jordánskom sa návštevníkom Izraela otvára cesta k novým zážitkom. Kresťania môžu ísť po stopách Biblie aj na jordánske územie. Turisti podnikať výlety napríklad z Eilatu pri Červenom mori do červeného skalného mesta Petra a ďalej k hore Nebo, na ktorej Boh ukázal Mojžišovi zasľúbenú zem. Aj južne od Genezaretského jazera sa dá cez rieku Jordán prejsť do susedného kráľovstva. Trebárs do "Pompejí Blízkeho východu" - Gerasy alebo do Ammánu. Hoci je to suchá horúca krajina, pri kúpaní si môžete vyberať od Genezaretského jazera, Stredozemného a Červeného mora až po legendárne Mŕtve more s množstvom extrémov. Každý liter jeho vody obsahuje 30 % soli a minerálov, 50 krát viacej brómu a 15 krát viac magnézia než oceán. Voda je hustá a neskutočne nadnáša. Plávať sa v nej nedá, no kúpať áno. Chodia sa sem predovšetkým liečiť. Mŕtve more zaberá 1000 km2 a vysychá. Za posledných 15 rokov klesla hladina o 5 metrov. Vo vode presýtenej soľou a minerálmi sa neudrží rastlinstvo ani baktérie. Horšie je to na pobreží v neskorú jeseň s muchami. Priamo na brehu, kde sme kempovali, bola neveľká továreň na výrobu kozmetiky z Mŕtveho mora.
Pohľad z Olivovej hory
Cieľom každého pútnika, ale aj turistu, je Jeruzalem. Mesto, v ktorom sú miesta sväté pre Židov, kresťanov aj moslimov zároveň. Každé z týchto náboženstiev tu má svoje najsvätejšie miesta. Jeruzalem možno nazvať i bielym mestom. Podľa nariadenia mestského predstavenstva možno budovy postaviť iba z jeruzalemského vápenca alebo musia byť ním obložené. Snáď najkrajší pohľad na mesto je z Olivovej hory. Z tohto miesta vstupoval do Jeruzalema Ježiš, tu nad ním zaplakal. Odtiaľto vidno kaplnku Dominus Flavit (Pán zaplakal) aj kostol sv. Petra, na ktorom spievajúci kohút pripomína Petrov plač, keď zaprel Ježiša. Pod Olivovou horou sa rozkladá Getsemanská záhrada, kde Ježiš prežíval stavy opustenosti a úzkosti a kde ho i zajali. Stojí tu aj Chrám všetkých národov. Prehliadka starého Jeruzalema sa zvyčajne začína pri mieste pre Židov najposvätnejšom - pri Múre nárekov. K návšteve Jeruzalema neodmysliteľne patrí Krížová cesta a Chrám Božieho hrobu. Jeden z mnohých oltárov je postavený na vrchole Kalvárie. Cez otvor v podlahe sa možno dotknúť skaly a uvidieť miesto, kde bol osadený kríž a puknutá skala po zemetrasení. Emotívne pôsobí Svätý hrob, kde ležalo Ježišovo telo. Chrám, ktorý bol postavený v roku 326 - 335 z popudu matky rímskeho cisára Konštantína, stojí na mieste, kde bol Ježiš ukrižovaný a pochovaný. Dnes je rozdelený na základe rozhodnutia tureckého sultána z roku 1852 medzi šesť kresťanských cirkví. Katolícku, arménsku, grécku pravoslávnu, sýrsku pravoslávnu, koptskú a etiópsku. Protestanti majú v Jeruzaleme Chrám Spasiteľa. Je majetkom arabského evanjelického spoločenstva, ku ktorému sa vo Svätej zemi hlási okolo dvetisíc veriacich. Židia v Izraeli za sväté považujú štyri mestá. Jeruzalem - tu stál židovský chrám. Hebron - tu sú hroby praotcov. Safed - tu žili kabalisti a učenci. Tiberias - posledné miesto synedria (židovskej veľrady).
Tolerancia a sviatky
Židia v Izraeli celkove nenažívajú vo veľkej zhode. Jední sa oddeľujú od druhých. Ortodoxní od neortodoxných a tí najortodoxnejší od všetkých. Snáď s najväčšou toleranciou sa môžeme stretnúť v meste Haifa. Cudzinci ju hneď pocítia pri vstupe do tohto prímorského mesta. Pri bližšom spoznávaní jej obyvateľov zbadajú, že veľká tolerancia je tu medzi vlastnými obyvateľmi. Bez ohľadu na náboženské vyznanie. Do školy chodia Židia aj Arabi spolu. Vo veľkonočnom čase Arabi navštevujú synagógy a Židia mešity. Farebné vajíčka jedia Židia a Arabi macesy. Navzájom uznávajú citát: "Čím človek viacej vie, čím je múdrejší, tým je tolerantnejší."
Celoštátnym dňom odpočinku v týždni je v Izraeli židovský šabat, sobota. Volá sa aj "Dňom rodiny". Začína sa v piatok večer s príchodom hviezd, končí v sobotu večer, opäť pri západe slnka. Pred koncom šabatu sa do koreničiek v domácnostiach vkladá vonné korenie, ktoré symbolizuje, že o týždeň je šabat znova. Počas šabatu neslobodno napríklad rozkladať oheň, ani zapaľovať plyn. Fajčiari počas šabatu nefajčia preto, že k tomu je potrebný oheň. V ten deň nielenže nechodia vlaky, ale celé železničné nádražie je uzavreté železným oplotením s mohutnými "kladkami". Pre moslimov je dňom odpočinku piatok. Okrem toho v Izraeli neexistujú takmer žiadne pevné ustanovenia pokiaľ ide o sviatky a dni odpočinku. V podstate príslušníci troch veľkých náboženstiev slávia svoje hlavné sviatky podľa vlastných kalendárov. Kresťania v Izraeli slávia Vianoce vždy 24. a 25. decembra, ale procesia na Kvetnú nedeľu a veľkonočné oslavy sa v Jeruzaleme každý rok menia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
