dôjsť až k vyčerpaniu. Vyčerpanie je síce jav vzácnejší, ale o to nebezpečnejší.
V zásade platí, že únava nevzniká len vo svaloch, ale tiež v centrálnom nervovom systéme. Na vzniku únavy sa v každom prípade podieľa naša nervová sústava. Aj keď používame termíny telesná a duševná únava oddelene, v podstate nie je medzi nimi žiadna presná či jednoznačná hranica.
Tzv. duševná únava je dnes častá. Niekedy však postačí len krátky oddych a zmizne. Poznáme to u vodičov, ktorým stačí aj kratšie prerušenie jazdy spojené s telesným pohybom či veľmi krátkym spánkom. Duševná únava chronického charakteru sa vyskytuje prevažne u ľudí vo vyšších riadiacich funkciách, u ľudí so sedavým zamestnaním a zvýšenou psychickou záťažou, ďalej tam, kde je časová tieseň, rušné prostredie, ale tiež tam, kde schopnosti človeka nestačia na nároky vykonávanej práce.
Ľahšie sú unaviteľní ľudia s oslabeným zdravím, ľudia starší a ľudia s celkove zlou životosprávou, vrátane nevhodného režimu dňa. Chronicky unavený človek najčastejšie uvádza, že nemá dosť síl či energie k duševnej činnosti, že je podráždený, že ho rozčuľujú aj celkom bežné veci, že je utlmený až ospalý. Vidíme, že ide v podstate o prejavy emocionálneho napätia, ktoré znižuje pozornosť, spomaľuje myslenie a rozhodovanie, čo okrem iného znižuje celkovú kvalitu duševnej práce.
Chronickú únavu chápeme ako celkovú odpoveď organizmu na opakujúce sa stresové situácie. Odstránenie príčiny (stresov) by teda malo viesť k odbúraniu duševnej únavy. Nie je to však také jednoduché. A tak cieľom nášho snaženia nie je život bez stresov, ale cieľom je predchádzať pocitom únavy, odstraňovanie pocitu únavy pomocou autoregulačných zásahov a ďalších aktívnych metód.
Jedným z prostriedkov predchádzania a vyrovnávania duševnej únavy je odpočinok. K základným spôsobom odpočinku v práci patria prestávky. Kto si sám môže zvoliť rytmus pracovného dňa, ten by mal vedieť, že počet a rozdelenie prestávok je individuálnou záležitosťou. Záleží od veku, adaptability i vyššej nervovej činnosti. Ale hlavná prestávka by mala byť uprostred pracovnej doby a ďalšie krátke prestávky častejšie v druhej polovici pracovného dňa. Nestačí však len nečinne si posedieť s cigaretou a kávou, nestačí znovu dlhšie sedieť. Je treba vymeniť sedenie za krátku prechádzku po miestnosti, za pohľad do zelene, alebo za jednoduchú relaxáciu, ktorú si na záver popíšeme.
Pri jednoduchej relaxácii je treba dodržiavať týchto šesť pravidiel:
1. Zabezpečiť sa na chvíľu pred vyrušovaním.
2. Sadnúť si na stoličku tak, aby chrbtica a stehná tvorili pravý uhol. Ruky položiť na stehná. V tejto polohe sa možno optimálne uvoľniť.
3. Potom sa 10 - 15-krát zhlboka a hlavne pravidelne nadýchnuť. Už v tejto fáze možno pocítiť reguláciu tlkotu srdca a poklesnutie pulzovej frekvencie.
4. Vlastné uvoľnenie začať zaklínacou formulkou, ktorú si potichu opakujeme: "Som celkom uvoľnený, som celkom pokojný, nič ma nemôže rozčúliť". Možno si opakovať hociktorú z uvedených viet alebo všetky, jednu za druhou, 10-krát.
5. Zostaňte sedieť uvoľnene a poddávajte sa vplyvu vyslovených viet. Nedovoľte, aby zvonku prenikala nejaká myšlienka. Ak sa tejto uvoľnenosti nemôžete oddať aspoň dve minúty, treba pokus prerušiť. Časom získate potrebný cvik.
6. Po každom relaxačnom cvičení vstaňte a poriadne sa povystierajte.
Dôležitá je pravidelnosť cvičení, ktorým sa treba denne venovať aspoň 5 minút. Ak si myslíte, že to, čo sme písali nemôže zaručiť úspech, lebo je to také jednoduché, vedzte, že často práve jednoduché veci sú najúčinnejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
