Dunajskej komisie (DK) generálny riaditeľ právnej a konzulárnej sekcie Ministerstva zahraničných vecí SR Igor Grexa.
Slovensko je podľa jeho slov niekde uprostred, medzi severom a Čiernym morom, kam ústi Dunaj. "Pochopiteľne, nechceme byť iba štátom tranzitu, ale máme záujem aj využívať dunajskú a rýnsku vodnú trasu pre naše plavidlá a našich lodníkov, a tým pádom aj pre rozvoj našich ekonomických záujmov", dodal Grexa. V Budapešti sa skončilo 62. zasadanie DK, ktorej členskými štátmi sú Bulharsko, Nemecko, Chorvátsko, Moldavsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko a Čierna Hora, Slovensko, Ukrajina a Maďarsko. Takéto zasadnutia podľa šéfa slovenskej delegácie prebiehajú každý rok. Je to fórum, na ktorom členské štáty DK, pozorovateľské krajiny a medzinárodné organizácie debatujú o zlepšení možností plavby na Dunaji. V súčasnosti je obdobie, keď štáty hľadajú, ako vytvoriť z Dunaja konkurencieschopnú a využívanú vodnú trasu. Grexa pripomenul, že DK aj celý Dunaj v ostatných rokoch nemali ľahkú situáciu: prejavilo sa to podľa neho aj rozpadom tradičných trhov, ktoré obsluhovala dunajská vodná trasa, a aj konflikt na Balkáne sa veľmi nepriaznivo prejavil na plavbe na Dunaji. Na juhoslovanskom úseku rieky boli problémy doteraz. Čistenie koryta od trosiek mostov sa skončilo iba v týchto dňoch.
Ako ďalej uviedol, zjednocovaním Európy, v ktorej sú dva hlavné vodné ťahy, nastala nová situácia. "Je už nastolená otázka harmonizácie režimu plavby a ďalších formalít na týchto dvoch riekach a je aj obdobie zbližovania sa medzi DK a Rýnskou komisiou," dodal predstaviteľ SR v DK. Účastníkov rokovania komisie, ktorej sídlo sa prisťahovalo do Budapešti pred 50 rokmi a ktorú založili pred 148 rokmi, pozdravil maďarský prezident Ferenc Mádl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
