Saktora i Schustera. Krásna robota, všetko jednou ranou. Nakopali do zadku celú politickú triedu. Príbeh má len jednu chybu krásy - do druhého kola prezidentskej voľby poslali s Mečiarom aj Gašparoviča...
Niežeby bol prepadnutý Eduard Kukan výstavný exponát. Mal však jednu prednosť - nebol členom HZDS v rokoch 1994-98, keď sa na Slovensku diali zverstvá a neprávosti, ktoré krajinu celosvetovo kompromitovali a boli dôvodom na zmrazenie všetkých integračných ambícií SR. Naopak, Kukan bol zahraničným ministrom garnitúry, ktorá dala veci na poriadok. Ak nie jeho vyradenie, tak samotné finále Mečiar-Gašparovič je do zahraničia hrozný signál, ktorý môže za sebou ťahať objektívne problémy. Viď prvé reakcie cudzokrajných médií.
Samozrejme, problémy sú hrozivejšie v prípade Mečiara. Ak vyhrá druhé kolo, na úrovni hláv štátov bude SR ak nie izolovaná a ostrakizovaná, tak prijímaná s mrazivým chladom. Pozvania sa obmedzia iba na nevyhnutné protokolárne akty a udalosti typu summitov. S Gašparovičom sa zdajú byť komplikácie menšie, ale - budú. Bol dlhé roky mužom číslo 2 HZDS - to je historický fakt bez ohľadu na to, ako, kedy a prečo sa s Mečiarom rozišiel. Aj dnes hovorí - čo sa ja mám dištancovať? S HZDS som bol v dobrom i zlom. Negatívne nuansy, ktoré vnesie do medzinárodných vzťahov Gašparovičova prezidentúra, sa nedajú dnes dovidieť, ale objímať ho ani v Bruseli, ani vo Washingtone či inde nebudú. To treba jasne predoslať.
Politické hodnotenie zdvojeného hlasovania je tvrdé a bizarné. Kľúčovým faktom je nízka účasť, ktorá vyniesla na nebesá Gašparoviča a pomohla do hrobu Kukanovi. Zo súčtu preferencií všetkých kandidátov je totiž zrejmé, že motivovanejší k urnám boli priaznivci opozície. Je celkom isté, že voliči HZDS, Smeru a KSS sa dostavili vo vyššom percente, než v akom bol zastúpený tábor koalície. Rozhodla depresia, znechutenie, ľahostajnosť a únava z vládno-koaličných škandálov. A tiež manipulatívne spojenie s referendom; hoci účasť na plebiscite je debaklom Smeru a odborov, pri minimálnom rozpätí medzi Kukanom a Gašparovičom je dosť pravdepodobné, že keby sa akty konali oddelene, kandidát Konfederácie národných síl by na Kukana nedosiahol. Svoju rolu zohral aj faktor podcenenia - koalícia nedokázala, a ani sa nesnažila presvedčiť svojich voličov, že prezidentské voľby sú dôležité.
Samozrejme, výrazne sa na výsledku podpísalo aj trieštenie hlasov. SDKÚ zablokovala možnosť na hľadanie spoločného kandidáta hneď v zárodku, keď rok a štvrť pred voľbami ohlásila nomináciu Kukana. KDH neskôr postavilo Mikloška, čo sa im nedá zazlievať, keďže bolo jasné, že exkomunistu nepodporia. Dzurinda to musel vedieť - ale Kukana sa nepustil, alternatívu ani nepripustil. Na strane druhej - Mikloškove preferencie nedávali najmenšiu nádej na dôstojný súboj. Mohol urobiť gesto v posledných dňoch kampane - ak už nie vyzvať na podporu Kukana, tak stiahnuť beznádejnú kandidatúru. Ale: dalo sa to reálne očakávať pri vzťahoch, ktoré zničil práve Dzurinda? Poľahčujúcou okolnosťou pre KDH a Mikloška tiež je, že vystúpenie v prospech Kukana by bolo opäť len variáciou na motívy menšieho zla, čo oni odmietajú. A ruku na srdce - nebolo toho menšieho zla za posledných päť rokov akurát dosť? Napokon, rovnako tak mohol v koncovke Kukanovi helfnúť aj občiansky kandidát Bútora - jeho hlasy by sa prelievali dokonca prirodzenejšie. Tak či inak - najväčší diel zodpovednosti nesie Dzurinda. Výzvy k vyvodeniu osobnej zodpovednosti sú v jeho prípade namieste. A nie od soboty, ale od kauzy skupinka. Ak teraz KDH a SMK a dokonca aj Rusko otvárajú tabuizovanú trinástu komnatu, dá sa len konštatovať - páni, neskoro.
Vyhlásenie Roberta Fica, že referendum je úspech Smeru, je hrubou urážkou inteligencie národa. Predseda najsilnejšej opozičnej strany vyhlásil predčasné voľby za svoju korunnú agendu a povýšil ich za "politickú prioritu Smeru". Jeho včerajšie výroky sú preto škandalóznym nepochopením toho, čo sa vlastne stalo. Robert Fico zatiahol Slovensko do podujatia, aké sa neorganizuje nikde vo svete. A občania sa vyjadrili, že "záchrana sociálneho štátu" cestou predčasných volieb nie je ich problém. V tomto zmysle sa dá referendum hodnotiť jednoznačne - ako obnovenie reformného mandátu koalície. Všetky ostatné interpretácie - akože 35 percentná účasť je varovaním vláde - sú slabomyseľné a scestné. V krátkom časovom slede prehral Fico svoju druhú životnú bitku. Štandardný politik by na jeho mieste odišiel do ústrania. Miesto toho suverénne premáva po všetkých televíziách a obhajuje neobhájiteľné. A druhý expert Saktor detto. Zodpovednostné bezvedomie týchto ľudí je otrasné. Pánboh chráň Slovensko pred takouto opozíciou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
