apríla doma alebo hodiť do urny povestné menšie zlo? Otázka vyzerá vážne, určite však nie je fatálna.

Môžeme - výnimočne - vziať ako etalón aj Roberta Fica. Ten zvykne glosovať, napríklad potraty alebo vstup do NATO, aj tým, že "chlieb od toho lacnejší nebude". Nuž, tentoraz naozaj nebude - ignorovanie je legitímny občiansky postoj, voliť nie je povinnosť, ale právo. Ak niet koho, nedá sa svietiť. Spokojne možno vypočuť tri vládne strany, ktoré včera svojim sympatizantom odporučili ostať doma.

Je smiešna agitka Moniky Beňovej, že prezident bude reprezentovať v oblasti zahraničnej politiky a zastupovať po vstupe do NATO a EÚ a preto "bude veľmi dôležité, aby mal čo najväčší mandát a stal sa reprezentantom čo najširšieho počtu voličov". Hlava štátu je v styku s NATO a EÚ marginálna, všetky kompetencie drží vláda alebo parlament. V NATO i EÚ je úplne jedno, s akým mandátom na slávnostné summity Mečiar respektíve Gašparovič budú chodiť - ak ich teda vôbec pozvú. Potenciálny rozdiel je v tom, že Mečiara by mohli prípadne aj nepozývať, je to však dosť nepravdepodobné. Voliť Gašparoviča by teda mal ísť azda ten, kto pokladá medzinárodný obraz Slovenska za svoju osobnú prioritu. Je faktom, že predseda HZD nemá v zahraničí takú zničenú povesť ako predseda HZDS a ústrkov, aké hrozia Mečiarovi, sa azda nedožije.

Iné relevantné rozdiely medzi finalistami ťažko hľadať. Za poklesky a neprávosti, ktorých sa dopustilo HZDS, je v prvom rade a v najvyššej miere zodpovedný určite Mečiar. On túto politiku vymýšľal a dirigoval a stal sa symbolom zla. Zodpovednosť Gašparoviča je však úmerná jeho dlhoročnej pozícii druhého muža hnutia. V kauze Gaulieder, kde účinkoval ako predseda NR SR, je miera jeho viny dokonca rovnocenná s Mečiarom. Významné je, že principiálnu kritiku a sebareflexiu zo svojho pôsobenia v HZDS Gašparovič nevyvodil ani po odchode. Naopak, v kontakte so svojím súperom pôsobí, akoby už boli konflikty zabudnuté a sľubujú si vzájomne korektné súperenie. Nedá sa ubrániť pocitu, že príliš veľa na seba vedia...

Kto pokladá za významnú otázku postavenia Slovenska v Európskej únii, môže urobiť rozlíšenie podľa vzťahu k euroústave a centralizačným tendenciám Bruselu. Gašparovičovo pozadie, čiže tzv. Konfederácia národných síl (HZD, Ľudová únia a radikálni národniari - mimo SNS a PSNS - okolo Slotu) proklamuje čo najširšie zachovanie národnej zvrchovanosti. Nie je to však kvalifikovaný a vyanalyzovaný postoj, aký má napríklad KDH. Mečiar je presný opak - z veľkého slovenského suverenistu vyrástol veľký európsky federalista. Z domácich politikov sa predseda HZDS najvýraznejšie zasadzuje za francúzsko-nemecký projekt ústavy a tzv. európsky superštát. Z pozície prezidenta sa ale práce na architektúre Európy nedajú veľmi ovplyvniť. Autorita funkcie je však značná a ako ukazuje príklad Klausa, polemika hlavy štátu s vládou môže pôsobiť na verejnú mienku a teda aj spätnú väzbu. Opäť platí - kto pokladá oblasť európskej politiky za svoju osobnú prioritu a kľúčový problém Slovenska, môže ísť voliť a rozhodovať sa podľa vlastnej preferencie. Iné ideové spornosti medzi Mečiarom a Gašparovičom nevidieť. Práve naopak, názorovo sa zlievajú. Hoci HZD zdupkalo z HZDS už pred rokom a pol, programovo sa dodnes nediferencovali.

Isteže, pre drvivú väčšinu sympatizantov koalície sú tieto kritériá podružné. Je to iba krízový manuál nešťastného voliča. Kombinácie na motívy menšieho zla sú ale záludné; Gašparovič ako menšie zlo vyzerá (kto by už pri Mečiarovi pôsobil ako zlo väčšie?), toto ocenenie má však aj svoje ironické politické vyvrátenie. Nech to vyznie akokoľvek paradoxne, prezident Mečiar by mohol vniesť pokoj do politického systému. Pointa je v tom, že jeho osobnou prioritou je prelomenie medzinárodnej izolácie. K tomuto cieľu mu môže pomôcť jedine vládna koalícia. Ak Dzurinda ukáže palcom k zemi, bude dosmrtne izolovaný. Premiér má však vynikajúci motív uzavrieť s Mečiarom - prezidentom obchod - ako predseda HZDS (chce zostať aj po zvolení) by mohol garantovať koalícii pomerne hladké prežitie. Napokon, vypomáha Dzurindovi posledný rok, nie nadarmo si premiér spolu s Bugárom pred časom pochvaľovali, ako sa Mečiar "zmenil". Takýto scenár by odzvonil vojnám inštitúcií - aspoň do najbližších volieb. Odvšivenie Mečiara by bolo aj v záujme Slovenska, ktoré by sa vyhlo "waldheimizácii", do akej sa dostalo v 80.-tych rokoch Rakúsko. Iná káva je Gašparovič. Ak bude zvolený, tak s podporou Smeru a KNS, čo predznamenáva pokračovanie studenej vojny medzi prezidentom a koalíciou. Nie je všetko menšie zlo, čo sa tak tvári…