jednotiek, ktoré budú schopné urýchlene zasahovať pri riešení krízových situácií vo svete.
Slovensko chce v tomto smere únii prispieť jednotkami, ktoré vytvorí spoločne s krajinami Vyšehradskej štvorky. "Chceme takéto jednotky budovať na multinárodnom princípe, v spolupráci s krajinami V4, pretože ekonomicky nie sme schopní vybudovať samostatnú jednotku," povedal novinárom minister obrany Juraj Liška. Príspevok Slovenska by mal podľa neho spočívať v tom, čo sa už osvedčilo ženisti, vojenská polícia, mechanizovaný prápor. S myšlienkou malých bojových jednotiek v sile asi 1500 vojakov, ktoré by boli nasaditeľné do 15 dní, zotrvali by v teréne do 30 dní a boli by schopné pôsobiť v rozličnom prostredí (hory, púšte, džungle), prišli pôvodne Nemecko, Francúzsko a Británia. "Možno povedať, že táto myšlienka sa stretla s veľmi pozitívnym ohlasom. Únia musí byť schopná konať rýchlo a takáto kapacita je nevyhnutná," povedal írsky minister Michael Smith, ktorý schôdzke predsedal. Zatiaľ je podľa neho predčasné hovoriť, ktorá krajina ako do budovania bojových jednotiek prispeje, funkčné majú byť v roku 2007.
Vysoký predstaviteľ únie pre zahraničnú bezpečnostnú politiku Javier Solana vysvetlil, že malé bojové jednotky budú súčasťou síl rýchleho nasadenia v sile 60 000 mužov, ktoré sa EÚ rozhodla vybudovať v roku 1999. Ide podľa neho o "rýchly prvok v silách rýchleho nasadenia". Veľké sily rýchleho nasadenia potrebuje EÚ podľa neho na väčšie a dlhodobejšie operácie, napríklad v Bosne, kde sa pripravuje na prevzatie misie SFOR od NATO. Bojové jednotky by umožnili urýchlene zasahovať na krátky čas v krízových oblastiach. Únia si to už vyskúšala v rámci operácie Artemis v Konžskej demokratickej republike. Neformálne rokovanie ministrov obrany EÚ v Bruseli sa skončí dnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
