v západnej časti únie k rastúcej nezamestnanosti. Ale problémy môžu mať aj pristupujúce krajiny, ktoré sú podľa denníka Financial Times Deutschland obzvlášť náchylné na finančnú menovú krízu "argentínskeho typu".
Hlavným dôvodom je hlboká rozpočtová a v prípadne baltských krajín aj zahraničnoobchodná nerovnováha. Jednotlivé pristupujúce krajiny môžu v najbližších rokoch zápasiť s veľkými problémami, pokiaľ nezvládnu reformu verejných financií, varuje Oscar-Erich Kuntze z mníchovského Ústavu pre hospodársky výskum (IFO). "Ak prepukne na globálnych finančných trhoch panika, najviac na ňu môže doplatiť Estónsko s obrovským schodkom na bežnom účte," uviedol. O niečo nižšie schodky vykazujú Lotyšsko a Litva, ale ani tie nie sú podľa Kuntzeho udržateľné.
Ekonóm Ewald Walterschirchen z Rakúskeho ústavu pre hospodársky výskum (WIFO) zase varuje pred "šokom z produktivity". Inak povedané, niektoré podniky v nových krajinách EÚ jednoducho nevydržia nápor západnej konkurencie a skončia. V dôsledku toho vzrastie nezamestnanosť, ktorou teraz najviac trpia Poľsko a Slovensko.
Necelý mesiac pred rozšírením EÚ sa západným ekonómom ako najzraniteľnejšie javí Maďarsko. Má najväčší štátny dlh (55% HDP), hlboké finančné platobné schodky a po Slovensku druhú najvyššiu infláciu v strednej Európe. Úvahy o možnej kríze, v ktorých najčastejšie figuruje Maďarsko a kvôli "štrukturálnej slabosti" Poľsko, možno podľa analytičky pražskej pobočky ING Jany Málkovej zaradiť do katastrofického scenára, ktorý však s najväčšou pravdepodobnosťou nenastane.
Noví členovia budú musieť zvýšiť výdavky na bezpečnosť práce či investície na ochranu životného prostredia. "Preto môže v niektorých krajinách prechodne prísť k zvýšeniu deficitu štátnych rozpočtov. Ale vďaka rozpočtovým kompenzáciám z únie by tento efekt nemal byť nijako výrazný," podotýka Málková.
Makroekonomický základ nových krajín EÚ najviac "rozleptávajú" hlboké rozpočtové schodky, zhodujú sa ekonómovia. Najhoršie sú na tom väčšie ekonomiky (poľská, česká, maďarská). Naproti tomu, baltskí "trpaslíci" a Slovinsko hospodária o poznanie lepšie. Skúsenosti niektorých členských krajín EÚ ukazujú, že rozpočtovú bilancie je možné pomerne skoro vylepšiť. Napríklad Holandsku, ktoré v roku 1995 hospodárilo so schodkom 4,2% HDP, sa ho podarilo o dva roky neskôr znížiť na 1,2%. Švédsko dosiahlo v rovnakom období pokles z 7,9% na 2%. Väčšina pristupujúcich krajín by nemala mať väčší problém s celkovým verejným zadlžením, pre ktoré Maastrichtská dohoda stanovuje maximálne 60% HDP. K tejto "kritickej" hranici sa približujú len dve krajiny - Poľsko a Maďarsko.
Poľsko musí podľa analýzy expertov Deutsche Bank tento rok počítať aj s tým, že jeho celkový dlh vzrastie asi na 55% HDP. Ďalej sa mierne zhorší pozícia Maďarska, ale od budúceho roka by sa situácia už mala začať zlepšovať. Bude to však závisieť od tempa hospodárskeho rastu a vývoja výmenného kurzu forintu. Ekonómovia so zmiešanými pocitmi sledujú aj vývoj na bežnom účte platobnej bilancie pristupujúcich krajín. Ich schodky sú často podobné alebo dokonca vyššie ako v ázijských krajinách predtým, než tam v lete 1997 prepukla finančná menová kríza. Nerovnováhu na bežnom účte, teda v obchode s tovarom a službami, sa doposiaľ darilo udržať vďaka výdatnému prílivu priamych zahraničných investícii. Je však veľmi neisté, či sa ho podarí v nasledujúcich rokoch udržať. Vlani, po prvýkrát príliv tohto kapitálu do stredoeurópskeho regiónu zoslabol, pretože veľké privatizačné akcie už patria minulosti a krajiny pomaly strácajú svoju hlavnú komparatívnu výhodu - nízke náklady na pracovnú silu.
Hlavným terčom kritiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa v tejto súvislosti stalo Poľsko. Poľsko nedávno prehralo so Slovenskom súboj o investičný projekt juhokórejskej automobilky Hyundai v hodnote okolo 870 miliónov USD. I keď tento rok znížilo daň z firemného zisku na 19%, najvyššia sadzba dane z príjmu fyzických osôb je stále 40%. Naproti tomu Slovensko zaviedlo rovnú 19-% daň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
