ENOV: Únii nehrozí vlna prisťahovalcov z nových krajín

Brusel (TASR) Súčasná Európska únia sa nemusí po májovom rozšírení obávať masového prílevu prisťahovalcov z nových členských krajín, naopak z

migrácie môže veľa vyťažiť. Tvrdí to Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ENOV).

Jej riaditeľ Peter de Rooij nie je presvedčený, že by sa veľký počet zo 74 miliónov nových obyvateľov EÚ hrnul po rozšírení do súčasných členských štátov. „To je veľmi nepravdepodobný scenár," vyhlásil de Rooij v Bruseli, kde predstavil výsledky novej štúdie ENOV. „Posledný prieskum fakticky poukazuje na to, že keďže sa bude migrácia prevažne obmedzovať na slobodných dobre vzdelaných mladých ľudí, súčasné členské štáty EÚ budú vlastne profitovať," vysvetlil. Pre nové členské štáty to bude naopak znamenať obmedzenú formu úniku mozgov, čo by podľa neho malo zväčšovať tlak na zvyšovanie investícií do vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov.

Podľa zverejnenej štúdie budú následne nové krajiny profitovať z vyšších investícií do vzdelávania. Rast nových pracovných príležitostí sa totiž bude zrejme sústreďovať skôr v nových ako starých krajinách EÚ. „I keď je v mnohých nových členských krajinách nezamestnanosť ešte stále vysoká, hospodársky rast a verejné investície do vzdelávania sú podstatne vyššie ako v súčasnej EÚ. A keď padnú v máji posledné obchodné prekážky, priame zahraničné investície v tomto regióne ďalej porastú," predpovedá Rooij.

Štatistické údaje v oblasti vzdelávania hovoria jasne: v roku 2002 bolo percento osôb vo veku 22 rokov, ktorí úspešne ukončili aspoň stredné vyššie vzdelanie, v pristupujúcich krajinách 90,1 percenta, v súčasných štátoch EÚ 75,4 percenta. Najvyššiu hodnotu zaznamenala štúdia na Slovensku (94,6 percenta) a v Česku (93,4 percenta). Mladých ľudí vo veku 18-24 rokov, ktorí opúšťajú vzdelávací systém len s nižším stredným vzdelaním, bolo v roku 2002 v únii 18,5, v pristupujúcich štátoch len 8,4 percenta. Verejné výdavky na vzdelávanie dosahovali v roku 2000 v únii 4,94 percenta HDP, v 12 kandidátskych krajinách 4,86 percenta. Ak sa však vyčlení Bulharsko s Rumunskom, desiatka vstupujúcich krajín investovala do vzdelávania viac ako EÚ, tvrdí štúdia.