regiónu, ale aj dejiskom podujatí československého, celoslovenského a medzinárodného významu. V roku 1923 bolo jedným z najvýznamnejších III. zjazd Spolu československých inžinierov a architektov, tiež Prvá celoštátna včelárska výstava na Slovensku a valné zhromaždenie Zemského učiteľského spolku na Slovensku.
Poriadateľom udalosti číslo jeden - III. zjazdu Spolu československých inžinierov a architektov (SIA) bola košická pobočka SIA, jedna z najaktívnejších v ČSR, založená ešte počas rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1913. Záštitu nad zjazdom mal župan Veľkej košickej župy Dr. Ján Ruman.
Účasť predstaviteľov ministerstiev železníc, verejných prác, poľnohospodárstva, hostí z Amerického združenia inžinierov (Federatet American Engeneering Societes) pod vedením Dr. Charlesa Richardsona - prezidenta pensylvánskej univerzity, delegácií z Juhoslávie, Bulharska, Francúzska, Ruska, jej dodali na vážnosti. Veľké ovácie na začiatku zjazdu v košickom Národnom divadle patrili prvej československej inžinierke pani Javůrkovej-Donátovej z Brna po tom, ako jej odovzdal kyticu kvetov vládny radca Nemeček v mene košickej pobočky SIA. Celým rokovaním sa niesla myšlienka dôležitosti techniky, bez ktorej by neboli zrekonštruované vojnou zničené železnice, cesty, ani vybudované nové, ale aj myšlienka potreby odborného rastu inžinierov a architektov. To, čo sa na Slovensku urobilo, prezentoval SIA na dvoch výstavách.
Ministerský radca Janšák kritizoval štátnu správu, teda aj svoje ministerstvo verejných prác za to, že práca inžinierov a architektov v štátnej stavebnej službe nie je honorovaná tak, ako by si to zaslúžili. Naopak, ich finančné pomery sa oproti minulosti zhoršili. Vyjadrili to aj v rezolúcii zjazdu, odoslanej prezidentovi Masarykovi, vláde a parlamentu. Okrem iného v nej žiadali, aby bol vydaný zákon o technickej službe, aby táto bola oddelená od služby politickej a zrovnoprávnená s právnikmi. Ďalej, aby umožnili i technikom vymenovanie za županov a náčelníkov (župan Dr. Ruman bol právnik) s tým, že na obdobie výkonu funkcie prerušia prácu v štátnej stavebnej službe. Prednášky zo zjazdu ako napr. o dôležitosti vodných ciest na Slovensku, elektrifikácii Slovenska a Podkarpatskej Rusi, železničných a iných dopravných stavbách mali vyjsť v zborníku. Na závere zjazdu sa zúčastnil aj minister vnútra, ktorý pricestoval do Košíc pomôcť riešiť mimoriadne zlú, až žalostnú bytovú situáciu zamestnancov železníc. Pri tej príležitosti usporiadali Československé štátne dráhy v Košiciach výstavku fotografií. Dominovali na nej snímky 4-člennej rodiny železničiara, obývajúceho búdku o ploche 7,5 štvorcových metrov a celá kolónia miniatúrnych prístreškov. Táto šokovala, pretože železničiari aj napriek dobrým platovým podmienkam boli pre totálny nedostatok bytov v Košiciach prakticky bezdomovci. Mnohí železničiari bývali v nákladných vagónoch, v podnájmoch - celá rodina v jednej izbe, za ktorú platila abnormálne vysoké čiastky. Proti tomuto druhu podnikania košických majiteľov bytov prijal magistrát Košíc opatrenia.
Len čo sa skončil zjazd SIA, začal sa ďalší - včelárov - v budove Vyššej hospodárskej školy v Košiciach (na terajšej Letnej ulici) so sprievodným podujatím - Prvou celoštátnou výstavou včelárstva na Slovensku. V Košiciach sa ozývali nárečia delegátov Zväzu československých včelárov zo všetkých končín Slovenska, Moravy a Čiech. Návštevníci sa mohli počas celého týždňa na výstave bezplatne poradiť o praktických prácach vo včelínoch, kúpiť si živé včelstvá i včelárske potreby. Jeden deň bol venovaný dorastu z radov vidieckej mládeže a špeciálne pre deti z Košíc a okolie usporiadali organizátori veselicu aj koncerty.
Vyše 50-členná delegácia Slovenskej učiteľskej obce - medzi nimi aj desať východniarov - sa vrátila z návštevy svojich kolegov v Juhoslávii. Dostalo sa im veľkolepého prijatia v Novom Sade národným vodcom Dr. Mičátkom (jeho potomkovia žijú v Trenčíne) a biskupom Irenejom, občianskym menom Dr. Pirič. Stretli sa so Slovákmi v Belehrade, Sarajeve, Kragujevaci, Petrovci.
Do Žiliny sa pripravovali na valné zhromaždenie členovia Zemského učiteľského spolku (ZUS). Predchádzalo mu zasadnutie výkonného výboru v Banskej Bystrici, kam ho zvolal predseda ZUS Anton Hancko a tajomník Juraj Slota (že by išlo o náhodnú zhodu mien s terajším primátorom Žiliny J. Slotom?). ZUS oficiálne požiadal ministerstvo školstva a osvety, aby vyhovelo žiadosti obyvateľov Revúcej o zriadenie piateho ročníka v tamojšom slovenskom gymnáziu, keďže v r. 1922 dokončili študenti štvrtý ročník a ich počet nedosahoval limit, predpísaný ministerstvom. V tejto veci intervenoval aj minister Hodža, Markovič, senátor Daxner a spisovateľ Július Botto, nakoľko išlo o jedinú slovenskú školu na Gemeri.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
