Vyriešená záhada
Dlhé roky sa sústreďuje záujem vedcov na hlinenú sumerskú doštičku pokrytú číselnými údajmi, známu ako "limptonská tabuľka 322". Nevedia sa zhodnúť v názore na význam tejto doštičky, pochádzajúcej približne z roku 1800 pred n. l. Jedni obhajujú teóriu, že zachytáva geniálne matematické myšlienky "mezopotámskeho Einsteina", druhí, že na ňu zapísal svoje poznatky nejaký nadaný astronóm.
Podľa Eleanóry Robsonovej z oxfordskej univerzity sú oba názory nesprávne a vysvetlenie je oveľa jednoduchšie. V porovnaní s ostatnými mezopotámskymi doštičkami je táto pokrytá iba algebrickými výrazmi. Robsonová trvdí, že sú to zápisy žiaka alebo skôr učiteľa, teda ide o akýsi učiteľský zápisník, do ktorého si jeho majiteľ zapisoval známky. Nebol to teda génius, ale človek, ktorý mal zmysel pre poriadok a organizáciu.
Ľudia hlinených mohýl
Stáročia pred vznikom prvých egyptských pyramíd alebo Stonehenge budovali pôvodní obyvatelia dnešnej Louisiany obrovské hlinené mohyly pri Watson Brake. Ich vek sa odhaduje takmer na päťtisíc päťsto rokov. Ľud hlinených mohýl ich vytváral z množstva ton piesku, hliny a kameňa zo vzdialeného okolia, pretože v blízkosti sa podľa odborníkov nevyskytovali. Mohyly sú postavené do zvláštneho oválu širokého až dvestosedemdesiat metrov. Na severnej strane kopírujú tvar prírodnej terasy, na juhu sledujú zreteľný polovál, z čoho archeológovia usúdili, že tieto stavby boli vybudované podľa určitého plánu a nie náhodilo roztrúsené po okolí. Dve najväčšie mohyly nevykazujú žiadne známky o prítomnosti človeka, čo svedčí pravdepodobne o ich funkcii ako kultových monumentoch.
Dvakrát pochované srdce
Srdce slávneho škótskeho bojovníka kráľa Roberta Brucea, ktorý je dodnes symbolom nezávislosti Škótska v Anglicku, bolo pochované dvakrát, posledný krát v roku 1998 pri príležitosti 684. výročia porážky anglického vojska kráľa Eduarda I. škótskou armádou v bitke pri Bannockbume.
Podľa legendy požiadal kráľ Bruce svojho rytiera, aby mu po smrti vyňali srdce a mumifikované vložili do oloveného púzdra a tak vzali na púť do Svätej zeme. Knieža sir James Douglas nosil kráľovo srdce pri sebe až do svojej smrti, keď ho zabili v boji proti Maurom v Španielsku. Srdce sa potom vrátilo do Škótska a pochovali ho v Melrose. Stredoveké olovené púzdro so srdcom dvakrát premiestnili - prvýkrát v roku 1921 ho uložili do ďalšieho ochranného kontajnera. Druhýkrát v roku 1996 vedci púzdro neotvorili, ale karbónovou metódou zistili, že pochádza zo štrnásteho storočia.
Autor: TCD/som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
