styku s inými kultúrami, od ktorých preberali niektoré obyčaje aj mýty. Takto nastala etnická diferenciácia skupiny. Jej pôvodným náboženstvom bol šamanizmus, verili v existenciu prírodných duchov a božstiev. Najvyšší boh bol pánom neba, stvoriteľom človeka a ostatných bytostí. Vývojom dospeli k viere v dušu, ktorá po smrti opúšťa telo a môže prijať inú podobu, aj zvieraťa. Táto predstava ich doviedla k totemizmu. Rody prijali kult pradávnych predkov, za ktorých považovali určité zviera (podobný totemizmus poznáme aj u severoamerických Indiánov).
Ugrofíni sa časom rozdelili na dve hlavné vetvy, fínsku a ugorskú. K fínskej vetve patria Fíni, Laponci, Estónci a Kareli. Pomerne dlho si udržali šamanizmus, Laponci až do 18. storočia. Uctievali lesných, vodných a domácich duchov, roľníci najmä nebeského boha búrky a dažďa menom Ukko (Pauanne). Ukko vrátil ľuďom oheň, ktorý im ukradol zlý duch tak, že zoslal blesk do ryby. Istý hrdina rybu chytil a odobral z nej oheň. Medzi Ugrofínmi bola rozšírená viera, že medveď nie je zviera, ale lesný človek. Povera vznikla asi zo schopnosti medveďa vztýčiť sa na zadné nohy a ísť vzpriamene ako človek.
Do etnickej skupiny Ugrov patria poobskí Ugrovia a Maďari. Ugrovia žijú v nehostinnej severozápadnej Sibíri a pri rieke Ob. Živia sa hlavne lovom a chovom sobov. Jazykovo sú najbližší Maďarom, ale vyvíjali sa dlho izolovane a pomalšie ako pohyblivejší kočovní Maďari. Vyznávali šamanizmus. Osobitnej úcte sa u nich tešil medveď, ich lovecká korisť aj škodca ich stád. Pred lovom na medveďa mu prinášali symbolické obete a v zime slávili sviatok medveďa.
V maďarských bájach často vystupuje jeleň, čo sa považuje za pozostatok šamanizmu. Rozšírené sú príbehy o táltošovi, človeku podobnej bytosti s jeleními parohami. Podobné monštrum sa vyskytuje aj v ďalších navzájom nesúvisiacich kultúrach, ak jeleň bol ich lovným zvieraťom. Už v chýrnych francúzskych a španielskych jaskynných galériách starých okolo 15 tisíc rokov nachádzame kresby ľudských postáv s jeleními parohami. Predpokladáme, že ide o rituálne masky vtedajších šamanov. Podobné jaskynné maľby objavili aj na Sibíri, v Severnej Amerike a Austrálii. Z historickej doby je známe, že keltskí kňazi nosili pri náboženských obradoch masky jeleňov. Starí Maďari verili v lietajúceho jeleňa Csodaszarvasa so zlatými parohami obklopenými oslepujúcou žiarou. Národným symbolom Maďarov sa stal mýtický vták turul v podobe veľkého orla. Podľa legendy po príchode Maďarov do Karpatskej kotliny sa starej matke ich vodcu Arpáda prisnilo, že im turul ukazuje cestu až na miesto, kde sa majú usadiť. Potom všade na dolet turula budú panovať ich králi. Maďari toto proroctvo počúvli. Vznikla dynastia Arpádovcov, ktorá zjednotila maďarské kmene na území Panónie do veľkého uhorského štátu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
