od vstupu do politiky. Partneri mu dali najavo, že by urobil veľmi múdro, keby odstúpil, lebo nesie - vraj - zodpovednosť skoro za všetko. Dostal nadľudskú úlohu - stabilizovať do 2 týždňov parlamentnú väčšinu pre vládu.
Nejde o to, či myšlienka vymeniť Dzurindu má racionálne dôvody. Samozrejme, že áno - už dlho. Ide o to, či má racionálne jadro. Základná podmienka je jasná - 21 poslancov SDKÚ by výmenu muselo strpieť (ak už nie sa na nej aktívne podieľať). Potom je však jasná aj ďalšia vec - nepôjde to proti vôli samotného Dzurindu. Premiér je totiž pánom vo svojej strane, ovláda ju stovkami viditeľných i skrytých vzťahov a väzieb, ktorými si vybudoval obrovský vplyv na poslancov i regionálne štruktúry. V SDKÚ má i veľkú neformálnu autoritu.
Predstava, že by sa vzdal dobrovoľne, je priveľmi optimistická. Silový variant - zvrhnúť Dzurindu s pomocou opozície - nepripadá do úvahy asi vôbec. Koalícia by pravdepodobne stratila viac poslancov SDKÚ, než z nej dodnes odišlo. Ale aj keby ich bolo menej - je to z blata do kaluže. Zostali by v menšine, aj keby sa celé Slobodné fórum a prípadne aj Nemcsics s Banášom a Dankom vrátili do ANO. Riešenia s angažovaním niekoľkých nezávislých z opozície narážajú - zatiaľ - na odpor KDH i SMK.
Neznámou oboch riešení - zmierlivého i silového - je navyše aj osoba budúceho prezidenta. Aj to bol jeden z dôvodov, ak nie kľúčový, že debatu na koaličnej rade prerušili. Ak totiž bude zvolený Gašparovič, ktorý príde do úradu s nesplateným dlhom voči Smeru i Slotovi, striedanie premiéra sa môže veľmi skomplikovať. O niečo menej pravdepodobné sú komplikácie aj v prípade prezidenta Mečiara. Ten by síce mal vynikajúce dôvody na spoluprácu s koalíciou, je však nespoľahlivý a nevypočítateľný. Lídri KDH, SMK či Eduard Kukan síce môžu sľúbiť Mečiarovi medzinárodnú amnestiu a rehabilitáciu, je to ale na dlhé lakte a v prípade KDH či SMK aj neisté, či budú chcieť ísť tak ďaleko. Mečiar by totiž mohol žiadať aj viac - napr. garancie, že kroky orgánov činných v trestnom konaní okolo jeho nevysvetleného majetku budú raz a navždy stopené.
Je teda evidentné, že pohnúť s premiérom je sizyfovské podujatie. Respektíve fakticky beznádejné, ak sa skombinujú oba priťažujúce faktory - nesúhlas samotného Dzurindu a Gašparovič na Hrade. Ak sa napriek tomu všetci pustili na koaličnej rade do Dzurindu, vyzerá to skôr na začiatok dlhodobej operácie. Ak sa totiž má vláda i koalícia reanimovať aspoň do tieňa svojej niekdajšej sily, premiéra treba najskôr priviesť k základnému rozumu. Navzdory prepadajúcej sa pôde pod nohami dodnes nevyslal ani gesto elementárnej ústretovosti - uvoľniť jedno miesto vo vláde pre Slobodné fórum. To je pritom úplné minimum, o ktorom sa Martináková tvári, že jej vôbec nestačí; opätovne potvrdila, že podmienkou vstupu do koalície je nový premiér. Bugár a Hrušovský ale správne predpokladajú, že potrebujú mať v ruke prvú známku ústretovosti SDKÚ, aby sa vôbec dalo s Martinákovou začať rozprávať. Isteže, ona vyhlasuje, že SF nejde o posty a jedným kreslom sa nenechajú uplatiť. Ale na budúcu námietku, že pri prezidentovi Gašparovičovi (či aj Mečiarovi a napokon i Schusterovi) by bolo prepriahanie veľkým hazardom, už protiargument nenájde - keďže neexistuje.
O tom, že ide o koordinované tkanie sietí na Dzurindu, svedčí ďalšia prekvapujúca vývrtka Zuzany, ktorá pripustila účasť SF vo vláde pod vedením Kukana. Piruety fóristov by už nikoho nevzrušovali, nebyť časovej zhody s prebudením koaličných partnerov. Návrh je pritom dvojnásobne pofidérny; po prvé preto, lebo v štandardných demokraciách nie je práve obvyklé, aby sa politik, ktorý zhorel v jednej súťaži, obratom navrhoval do funkcie porovnateľne vysokej a dôležitej. Ak je za fiasko zodpovedný Dzurinda - čo iste je - o čo menej zodpovednosti nesie na svojom debakli osobne Kukan? Po druhé: Nebola to práve Martináková, ktorá hovorila, že SF nebude Kukana na prezidenta podporovať práve preto, lebo fungoval ako poslušný poskok premiéra a v zlomových chvíľach neprejavil najmenšiu známku nesúhlasu? A zrazu hopla; Kukan-prezident pre SF nie je dobrý, v omnoho náročnejšej a mocensky silnejšej funkcii predsedu vlády si ho ale vedia predstaviť. Vtipné. Vyhlásenie sa dá interpretovať aj ako verejná ponuka Kukanovi, že vytvoriť opozíciu v SDKÚ sa mu vyplatí. Všetci si uvedomujú, že prevrat je možné spustiť len zvnútra SDKÚ. Kukan však asi nebude ten typ, ktorý by po skúsenostiach so Šimkom nabral odvahu.
Operácia Dzurinda sa začala. Predstavy sprisahancov, že by mohla niesť plody už v máji po vstupe do EÚ, sú však veľmi nereálne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
