slovensky - financovania obcí a vyšších územných celkov z vlastných príjmov. Napĺňa sa tak dlhoročné volanie a základná požiadavka regionálnych bossov, ZMOS-u, primátorov a starostov. Od delimitácie kompetencií, ktorú schválila prvá Dzurindova vláda v lete 2001, totiž z VÚC a obcí nebolo počuť nič iného, len to, že reforma nie je reformou, pokiaľ k právomociam neprídu aj zdroje. Lebo nedá sa hovoriť o suverénnom spravovaní vecí verejných, ak štát prideľuje peniaze samosprávam ako milodary formou tzv. decentralizačnej dotácie. To je prechodný stav, ktorý existuje teraz.
Mali by sme sa teda radovať - gazdovať sa bude na svojom konečne za svoje. Zásadný, a dá sa povedať, že revolučný manéver spočíva v prenose dane z príjmov fyzických osôb, ktorej skoro úplný výnos by mal ísť do rozpočtov miest a obcí (cca 71 percent) a VÚC (27 percent). Toto bude základný samosprávny príjem, podľa Mikloša sa má v prvých rokoch reformy postupne zvyšovať z 30 miliárd (2005) na 35 mld. (2007). Ide o prostriedky na originálne kompetencie samospráv, teda nie prenesenú štátnu správu ani jednorázové výdavky (to môže byť napríklad podpora investícií nadregionálneho významu). Ďalšími vlastnými príjmami by mali byť cestná daň pre VÚC a daň z nehnuteľností pre mestá a obce. Ak by sa fiškálna decentralizácia neschválila, samosprávy zostanú financované tak ako doteraz, cez podielové dane a cez rozpočtové dotácie, čo by však bolo - podľa ministra - nevýhodnejšie pre mestá a obce.
Pravdu povediac, čo bude výhodné a čo nevýhodné, sa z toho, čo predstavil Mikloš, laickým okom nedovtípime. Neexistuje - k návrhu sa môžu zodpovedne vyjadriť len experti, ktorí sa touto problematikou živia a nič iné nerobia. Nedá sa celému rozumieť už len preto, lebo parametre, podľa ktorých sa výnosy daní fyzických osôb prerozdelia medzi jednotlivých regionálnych príjemcov, stanoví nariadenie vlády.
Len pre ilustráciu, výcuc z Miklošovej prezentácie: "U obcí je dôležitým kritériom počet detí vo veku 3 až 13 rokov, pretože obce zabezpečujú kompetencie v oblasti základného školstva. Pri VÚC je jedným z kritérií počet obyvateľov vo veku od 15 do 18 rokov, lebo zabezpečujú stredné školstvo. Pomerne vysokú váhu bude mať počet obyvateľov v dôchodkovom veku alebo dĺžka ciest druhej a tretej triedy, ktorých údržba je v kompetencii VÚC." A tak ďalej. Vyzerá to spravodlivo, nehovorí však nič napríklad o zdedených dlhoch, ktoré môžu byť v rôznych krajoch a rôznych mestách rôzne. Diabol je vždy ukrytý v detailoch - v tomto prípade teda nemusí byť ani v zákone, ale až nariadení vlády.
Fakticky by ale samosprávy a ich šéfovia nemali mať dôvody na obavu. Tento model, teda daň fyzických osôb ako priamy príjem samospráv, je najrozšírenejší aj v Európe. A problémom by nemala byť ani rovná daň; hoci daňovou reformou sa na Slovensku presúva ťažisko na nepriame dane (spotrebné, DPH), faktom je, že sa očakáva brutto nárast príjmov z priamych daní - viď vyššie. Rásť by totiž mala celá ekonomika - asi o 4% HDP ročne - a klesať nezamestnanosť. A to nie sú fantazmagórie, ale prognózy všetkých rozumných ekonómov.
Úprimne vzaté, obávať by sa tejto reformy mali skôr daňoví poplatníci. Tento aspekt si zatiaľ nikto nevšíma, ale: Asi pred desiatimi dňami, keď ohlasoval dobrý vývoj rozpočtu v prvom kvartáli, sľúbil Mikloš ďalšie znižovanie daní. Nie hneď (čo je samo osebe sklamanie), ale v priebehu troch, štyroch rokov. Nuž - ak sa priame dane fyzických osôb naozaj stanú príjmom samospráv, už dnes môžeme na nižšie sadzby zabudnúť. Proti znižovaniu zaťaženia totiž bude lobovať najsilnejšia lobistická skupina v štáte - ZMOS. Združeniu miest a obcí sa pritom reforma vôbec nepozdáva. Už sa nechali počuť, že peňazí bude málo, základňa, z ktorej sa vychádza, by mala byť vraj o 3 miliardy vyššia. Nie je jasné, odkiaľ to tak presne vedia, veď podľa návrhu si môžu aj sami určovať výšku cestnej dane a dane z nehnuteľnosti. Aj tu číha zrada - s decentralizáciou sa môžeme tešiť na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia. Vládny splnomocnenec Nižňanský síce upozornil, že "rovnako ako centrálna vláda, aj samosprávy sa musia naučiť robiť reštriktívnu politiku", ale - kto ich naučí? V Košiciach sme mali nedávno prípad, keď v nejakej mestskej časti navrhovali zvýšenie poplatkov - poslanci DS! Všade sa hospodári od buka do buka, mestá a obce sú zadĺžené, lebo nevedia gazdovať nevedia. Reštriktívna politika - ježkove oči! A pritom sa zubami nechtami bránia kontrole. Až sa celý manéver skončí, samosprávy budú hospodáriť s majetkom za cca 60 miliárd a so 40 miliardami peňazí ročne. Je sa na čo tešiť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
