priam neuveriteľne podobajú, sú si jedna druhej takpovediac najlepšou priateľkou a vôbec netrpia ponorkovou chorobou, natáčali prednedávnom v Košiciach klip k svojej ďalšej pesničke 'Skús škrtnúť zápalkou'. Song s chytľavou melódiou a v pamäti utkvievajúcim refrénom bude zrejme podobne ako 'Pred polnocou' dobýjať priečky hitparád. Ako totiž samy hovoria, robia hudbu pre ľudí a budú ju robiť, kým sa bude mať komu ich tvorba páčiť.
Prečo ste sa rozhodli natáčať klip k pesničke práve v Košiciach a nie napríklad v Bratislave?
D: "Tento klip totiž točí štáb okolo Maja Hurajta, a preto by bolo dosť ťažké prenášať všetko až do Bratislavy. No ďalšia vec je, že máme Košice veľmi rady... Košice sú veľmi krásne a stále sa sem rada vraciam."
V: "My sme tu začínali, točili sme tu prvý album, druhý album. Je tu skvelá atmosféra a úžasní ľudia."
Čo hovoríte na to, že vaša hudba je miestami označovaná ako mainstreamová, akýsi jednoduchý popík?
D: "No, jednoduchý popík letí. Ľudia to majú radi, radi sa na tom zabávajú. Robíme to, čo je obľúbené. Aj kritiky máme zatiaľ pozitívne. No keby aj boli negatívne... Negatívna kritika dokáže posilniť. Pesničky, ktoré naspievame, keďže si texty ani hudbu neskladáme samy, si vyberáme tiež podľa toho, či sa nám páčia. Väčšinou sa nám páčia o láske."
Ako to teda vidíte so svojím ďalším hudobným smerovaním?
D: "Ja nechcem hovoriť nič dopredu, predbiehať, lebo určite by sa to ešte stokrát zmenilo..."
Hovorí sa, že peniaze hýbu svetom. Spravujete si financie samy alebo je to ešte stále pod kontrolou rodičov?
D: "Ako ono peniaze väčšinou chodia na účet a tam proste sú, takže ani veľmi nepociťujeme to, že by sme ich zarábali (smiech). Samozrejme, trochu aj míňame, keďže máme nejaké náklady, časť na oblečenie, nejaké veci alebo dovolenky, ale časť sa odkladá. Do budúcnosti..."
Keďže ste ešte stále na škole, ako ste skĺbili spev s učením?
D: "Máme individuálny študijný plán a konečne sme teraz uzatvorili prvý polrok."
Nevnímate to ako mínus, že nie ste každý deň v škole a nezúčastňujete sa na študentskom živote?
D: "Nie je to mínus, skôr by som povedala, že sú nám teraz dievčatá, spolužiačky vzácnejšie a naopak. Lebo keď sme tak dennodenne chodili do školy, tak sme si občas aj skočili do vlasov (smiech), aj sme sa pohádali, veď kde je dvadsaťsedem báb, tam je dvadsaťsedem názorov."
Pociťujete od času, keď ste známe prílev "priateľov", ktorých náplňou by bolo ťažiť z vašej slávy? A apropo, ako je to so skutočnými priateľmi?
D: "No tých ľudí, ktorí by chceli ťažiť z našej slávy, by som povedala, je veľmi veľa . A tých pravých priateľov si strážime, tých sme poväčšine spoznali ešte predtým než sme sa stali slávne. Nabrali sa aj teraz nejakí priatelia a ja som taká, že dám na svoj inštinkt, teda viem, ktorí sú praví priatelia a ktorí nie."
A ako je to u vás s láskou? Objavil sa niekto?
D: "Jáj, nemáme na to čas. Ale, teda. Nie, nič nepoviem. (smiech)"
Využívate niekedy to, že sa tak neuveriteľne podobáte? Vymenili ste sa už niekedy, napríklad v škole?
D: "Och, vymeniť sa to sa nedá, lebo baby v triede aj učitelia nás už začali rozoznávať. A keď nás skúšajú, tak nás skúšajú naraz alebo hneď po sebe, takže to fakt nejde."
Stalo sa ale, že si vás ľudia poplietli?
D: "Ježiš (smiech), akurát v pondelok, keď sme sa vrátili z Hitboxu. Boli sme rovnako oblečené a mali sme rovnako spravené vlasy. No a vtedy sa mamina vrátila z nákupov, ja som jej išla otvoriť a vzápätí kričala Veronika, takže si mamina dovtedy myslela, že ja som Veronika a nie Daniela."
Mnohí herci a speváci sa radi prezentujú cez viac či menej vtipné historky z nakrúcania. Máte aj vy nejakú takú, na ktorú by ste (ne)radi spomínali?
D: "Z Rebelov... To sa mi stal strašný trapas. Ľudia sa hrozne rehotali. Ja tam vlastne prídem na pódium s takou sieťkou, ktorá je plná umelého jedla. Ja s ňou mám odspievať celú pesničku, odohrať celý čas. A tá sieťka sa mi začala trhať, takže keď som sa pohybovala, jedlo sa trúsilo za mnou. Lenže to nie je všetko, scéna pokračovala ďalej. Práve hral Hrušínsky a on mi hovorí: "Na, tu máš jablíčko", lebo jedno tam bolo odkotúľané. A vtedy sa mi celá tá sieťka komplet roztrhla! No ľudia mali z toho šou... Ešte šťastie, že sa mi roztrhla vzadu, lebo keby sa mi roztrhla vpredu, tak neviem, čo by som robila. Bolo by to strašné, odkopávať tam umelé jedlo medzi ľudí (smiech)."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
