ľudí. Ale potom musí ísť klobúk na zem - keby tam odvážnejší kolegovia nechodili, odkiaľ by sme vedeli, čo sa tam deje? (To je verejná služba par excellance - ak vôbec čosi takého má definíciu.)
Veci našťastie nevyzerajú beznádejne. Islamistickí povstalci síce berú západných rukojemníkov na počkanie, ale zatiaľ ich nestrieľajú ani nepália za živa na ohni (ako sa vyhrážali v prípade 3 Japoncov). Nedávno dokonca prepustili jedného britského štátneho príslušníka, takže je dobrá šanca, že reportér a kameraman z ČT, ako aj spravodajca z ČRo sa živí vrátia domov. Prepustení boli aj nejakí Rusi, Ukrajinci a Číňania. Podľa posledných informácií sú Česi zadržiavaní niekde v oblasti Falúdže, ktoré je epicentrom islamistickej vzbury.
Ale zase sa neodporúča to s optimizmom ani preháňať - jeden nikdy nevie, kedy bláznom a fanatikom praskne v bedni. A bude zle; keby sme ich počínanie analyzovali na racionálnych základoch (čo sa našťastie nedá), tak môžeme dôjsť aj k záveru, že západných civilov nezajímajú preto, aby ich všetkých bez splnenia nejakých podmienok len tak prepúšťali. Čo sa týka napríklad zmienených troch Japoncov, nevedno, aký je ich osud - zatiaľ ich asi neupálili, ale ultimátum, že ak japonská vláda nestiahne jednotky z Iraku, tak ich upečú, stále nebolo odvolané. Neprekvapilo by veľmi, keby podobnú výzvu adresovali aj českej vláde. A byť potom v koži premiéra Špidlu a ministra zahraničia Svobodu a vôbec celej českej vlády - zle čo len pomyslieť. Ustúpiť teroristom sa nesmie, ale - odmietnutie môže znamenať rozsudok smrti nad tromi vlastnými občanmi. Japonský premiér Koizumi odolal tlaku a neoodvolal vojakov, všetky agentúry ale hlásili, že absolvoval najťažšie rozhodovanie vo svojej kariére...
Irak je téma, ktorá asi bude prepisovať dejiny žurnalistiky. Riziko, ktoré tam podstupujú novinári (a vôbec civili), je nesmierne vysoké. Niekde na internete už visí štatistika mŕtvych či nezvestných, odkedy sa začala americká akcia v Iraku. Ak bude tento nepríčetný džihád pokračovať, štatistika sa môže utešene nadúvať. My môžeme len dúfať, že sa tak nestane, a priať Čechom rýchle oslobodenie. Isté ale je, že Irak výrazne ovplyvní už budúcoročnú výročnú správu organizácie Reportéri bez hraníc, ktorá monitoruje novinárske obete po celom svete: V roku 2002 zomrelo pri výkone povolania 25 novinárov, rok predtým 31, v roku 2003 už ale 42, pričom nárast ide na konto regiónu Blízkeho východu, kde prišlo o život 16 a najviac z toho v Iraku.
Na strane druhej platí, že koaličné vlády, ktoré prijali účasť na irackej operácii, sa nesmú nechať vydierať. To by bol koniec, keby po ultimátach fanatikov začali jedna po druhej vypratávať pole. Odstrašujúci je príklad novej španielskej vlády, ktorá po teroristickom útoku v Madride potvrdila volebný sľub o stiahnutí svojej jednotky. Madridská tragédia bola hrozná, ale keď si niekto myslí, že teroristi si budú vyberať obete podľa miery poslušnosti-neposlušnosti k Bushovi, žije v absolútnom blude. Pre islamistov sú perspektívne najľahšími terčami tí, ktorí stratia schopnosť sa brániť.
Preto je dobrou správou informácia zo včerajšieho stretnutia ministrov zahraničia SR a Maďarska, ktorí uistili, že sa nechystajú sťahovať jednotky z Iraku. Napokon, Kukanovi to nie je zaťažko, keďže slovenských občanov-kandidátov na zajatcov je v Iraku minimum. Z trochu horšej základne vychádza László Kovács - asi stovka podnikavých Maďarov si ako zamestnanci rôznych firiem v Iraku privyrábajú. Napokon, jeden Maďar, ktorého americká hliadka omylom považovala za samovražedného atentátnika, sa už vrátil z Iraku v truhle. Možno aj preto Kovács nevylúčil, že Budapešť môže na prítomnosť v Iraku "zmeniť názor, ak budeme vidieť, že ohrozenie prekročí istú hranicu". Nuž, čo diabol nechcel - ohrozenie včera prekročilo maďarskú hranicu. V Budapešti zatkli troch teroristov, ktorí chystali atentát na izraelského prezidenta. Treba jasne vidieť, že hlavným cieľom radikálnych islamistov a teroristov je zastrašenie západnej verejnosti, na ktorej slabosť a protivojnové city vsádzajú. Zastrašenie sa podarilo v Španielsku - a ďalšie precedensy by boli zničujúce.
Vo svetle posledných udalostí je, samozrejme, veľká otázka, či USA a ich spojenci urobia v Iraku poriadok. A ak áno, logicky sa vynára ďalšia - dokedy to bude trvať? Ešte koľko zmiznutých novinárov a civilov bude musieť Západ stráviť, kým sa pacifikujú hordy fanatikov a nastolí sa normálny život a legitímna iracká vláda, ktorej život nebude visieť na prítomnosti stotisícovej US Army? A nie je naivné veriť, že je možný export západnej demokracie do úplne odlišnej kultúry, kde panuje celkom iný rebríček hodnôt? To sú otázky, na ktoré zatiaľ nenachádzajú odpovede ani múdrejší ľudia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
