britských vedcov, ktorí vypracovali rôzne scenáre zvýšenia koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére a s tým súvisiaceho globálneho otepľovania. V 34 z 35 modelov, počítajúcich so značnými výkyvmi množstva emisií skleníkových plynov, sa v nasledujúcich 350 rokoch dosiahla hraničná hodnota, ktorá nezvratne spôsobí topenie ľadu aj vo vnútrozemí Grónska, napísali vedci na stránkach časopisu Nature. "Bez ľadového štítu sa podnebie Grónska výrazne zmení," konštatoval Jonathan Gregory z University of Reading.
Spolu s kolegami z Inštitútu Alfreda Wegenera v Bremerhavene a zo Slobodnej univerzity v Bruseli zistil, že na to, aby sa z Grónska stal zelený ostrov, stačí globálne oteplenie o necelé tri stupne Celzia. Dôvodom takejto extrémnej reakcie je väčšia citlivosť severských regiónov na teplotné zmeny. Ústup ľadu totiž so sebou prinesie menšie množstvo odrazeného slnečného žiarenia. Niektoré klimatické scenáre na najbližšie storočia dokonca počítajú v Grónsku až s osemstupňovým oteplením. Gregory varuje, že ak sa globálna klíma vráti do svojho pôvodného stavu, grónsky ľadový štít sa už neobnoví. Sneženie, odraz slnečného žiarenia a prirodzené topenie totiž nedovolia opätovný vznik ľadovcov. Na dramatickú zmenu podnebia v Grónsku stačí podľa výpočtov už koncentrácia CO2 vo vzduchu 450 ppm (parts per milion, čo je počet objemových častí plynnej látky v milióne objemových častí vzduchu). Už v súčasnosti sa namerali hodnoty 370 ppm. V čase pred obdobím industrializácie, keď sa ešte nespotrebúvalo zásadné množstvo fosílnych palív, dosahovala koncentrácia v Grónsku 280 ppm.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
