uznanie štátotvorných zásluh, podobne ako prvý prezident Tomáš Garique Masaryk. Veľmi neštandardný zákon, ktorý obsahuje iba vetu "Edvard Beneš sa zaslúžil o štát" a stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti normy, Poslanecká snemovňa schválila už po druhý raz. Na konci marca horná komora parlamentu Senát - zákon o Benešovi vetovala.
Včera českí poslanci senátne veto hladko prehlasovali. V 200-člennej snemovni bolo potrebných 101 hlasov, ale medzi 187 prítomnými sa ich nazbieralo až 123. V senáte bola 25. marca situácia presne opačná. Zákon o Benešovi podporilo iba 12 zo 65 prítomných senátorov. Členovia hornej komory označili snahu prijať zákon o Benešovi za nesprávny pokus uzákoniť dejiny. Počas hodinovej rozpravy k zákonu zaznelo, že Beneš sa síce zaslúžil o vznik ČSR, ale bol aj aktérom dvoch národných porážok mníchovskej krízy v roku 1938 a príklonu orientácie povojnového Československa na Sovietsky zväz. Konečné slovo môže mať prezident Václav Klaus. Ten by mal zákon o Benešovi podpísať. Zásadný postoj Klaus v minulosti nezaujal, ale veto Senátu jednoznačne privítal s poznámkou, že zákon o uznaní štátotvorných zásluh prezidenta má zmysel iba v prípade Masaryka. Ak prezident Klaus zákon o Benešovi poslancom vráti, Poslanecká snemovňa ho môže 101 hlasmi prehlasovať. Vzhľadom na to, že včera zákon podporilo 123 poslancov, je víťazstvo poslancov nad prezidentom veľmi pravdepodobné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
