výrobky - fajky. Čo píše o ich výrobcoch Ján Čaplovič vo svojej "Etnografii Slovákov v Uhorsku" z roku 1805:
"Učiteľ a zároveň aj dedinský notár Juraj Krčiaško sa pokúsil asi pred 24 rokmi (1794) urobiť voľnou rukou niekoľko fajok a daroval z nich asi 50 kusov svojmu cirkevnému patrónovi Ondrejovi Kubínymu z Vidinej. (Krčiaško bol vtedy podľa Zipsera v Hesperuse 1811, s. 353 v Tomášovciach.) Kubíny vyskúšal fajky, veľmi sa mu zapáčili, objednal si ich viacej a rozdal priateľom. Krčiaškovi sa hrnuli ďalšie objednávky a začalo sa mu dobre dariť. Zavesil rechtorstvo na klinec a začal vyrábať len hlinené fajky, ktoré si postupne získali aj v zahraničí vynikajúcu povesť. Aj iní hrnčiari skúšali vyrábať fajky, ale ich výrobky sa pôvodnej hlinenej fajočke vôbec nepriblížili. Na zvýšenie kvantity výrobkov sa začali používať mosadzné formy. Pôvodné výrobky, ktoré učiteľ sám vyrábal ešte ručne, boli však pevnejšie, trvácnejšie, aj lepšie platené. V Banskej Štiavnici založil roku 1796 remenár-opaskár Ahnert vlastnú fabriku podrečianskych fajok, ale jeho produkt tiež nebol taký, ako pravé fajky spomenutého učiteľa. Slávne boli aj fajky zo Zemplínskej stolice a z pozdišovskej hliny. Vynašiel a vyrábal ich tunajší kalvínsky kazateľ Vamossy. Onedlho však opustil túto faru, tak ako učiteľ Krčiaško opustil svoju školu, a odišiel do Blatného Potoka. Tu začal vyrábať fajky pod predošlou ale maďarskou maloozorovskou firmou (Kis Azar). Každá takáto fajka má ako ozdobu malého motýľa. Fajky sú ozdobné, striebornej alebo popolavošedivej farby a fajčí sa z nich veľmi dobre."
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
