Začali obiehať trojkorunáčky
Štátovka, ktorú vidíte na obrázku, je už na prvý pohľad trošku atypická. S trojkorunovým nominálom sme sa v našom prehľade doteraz ešte nestretli. Prvýkrát sa v bývalom Československu objavila trojkorunáčka po menovej reforme v roku 1953. Štátovka má rozmery 110 x 56 mm, bola vytlačená na papieri s priebežnou vodotlačou. Platidlá, ktoré sa použili bezprostredne pri menovej reforme, vytlačila tlačiareň cenín Goznak v Moskve, neskôr sa tieto platidlá začali tlačiť v Prahe. Pôvodnú dokumentáciu dodala Moskva, tlač bankoviek ďalej pokračovala v Československu. Od roku 1953 ich vyrábali podľa pôvodných filmov v Prahe. To je dôvod, prečo sa stretávame s dvoma typmi platidiel. Miesto tlače tej-ktorej bankovky môžeme presne identifikovať podľa číslovača.
Teraz sa bližšie pozrime na najdôležitejší ochranný prvok, ktorým je vodoznak. Trojkorunová štátovka je chránená priebežnou vodotlačou. Hlavným motívom je päťcípa hviezda, ktorá má okolo seba opísanú kružnicu. Kružnice sa navzájom dotýkajú, systém je zostavený do vodorovného radu. Každý ďalší rad je umiestnený tak, že zapadá do predchádzajúceho radu, v každej druhej hviezde je v prostriedku umiestnená bodka. Hviezdy s bodkami postupujú šikmo dolu z pravej strany, keď je vodorovná výstuž umiestnená na rube. Takéto umiestnenie sa považuje za základnú polohu. Na píatidlách z roku 1953 sú známe rôzne polohy vodotlače. preto sme si objasnili základnú polohu ochranného prvku.
Dodnes sa zachovali ručne kreslené návrhy trojkorunovej štátovky. Rozdiely sú v niektorých detailoch, ktoré sú na definitívnych platjdlách trošku odlišné. Najväčší rozdiel medzi návrhom a definitívnym platidlom je v usporiadaní textov. Nesmieme zabudnúť, že sa to týka aj ostatných nominálov. Autorom výtvarného návrhu trojkorunovej štátovky bol Jurij Ivanovič Sokolov. Je netypická a staršia generácia si ju iste dobre pamätá. Od roku 1953 obiehali aj dvadsaťpäfkorunáčky a do obehu sa dostalo viac variantov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
