Správa neuvádza, že či poletia všetky tri stíhačky, ktoré máme pojazdné, ani - a to najmä - že kto to všetko zaplatí. Však nejaká dobrá duša sa už nájde. Keby Schuster nedržal smútok, možno by sa tancovala aj macarena... Dávno už nebola.
V Bratislave bude ešte veselšie. Vláda síce zrezala výdavky na Csákyho bakchanálie z navrhovaných 14 na 6 miliónov, na prepitie a prejedenie je to ale stále slušné. Napokon - my môžeme len žiarliť. U Maďarov a Čechov chystajú slávnosti v ráde stámiliónov. Majú z čoho - v rozpočte 2003 vykázali Česi deficit 12,7 percenta HDP, čo je absolútny európsky rekord. Maďari sú na tom o toľko lepšie, že nemuseli započítať straty Konsolidačnej agentúry, iné dlhy ale preúčtovali (odložili) do budúcich rozpočtov. Veď deti zaplatia... Veseliť sa máme začo aj prečo.
Menej zábavné je, čo politici nehovoria, ale už ani nedokážu utajiť - po čurbese príde opica. Nová poľská eurokomisárka Danuta Hübner to včera rozbalila v rozhovore pre Pravdu: "Výsledkom všetkých predchádzajúcich rozšírení únie bolo sklamanie a pokles podpory členstva". My len dodajme, že pri poslednom rozšírení v roku 1995 vstupovali štáty v nekonečne lepšej kondícii ako terajšia desina - boli to Rakúsko, Fínsko, Švédsko. Politici zamlčiavajú už iba svoju osobnú zodpovednosť za to, že verejnosť korektne nepripravili a neinformovali. Samozrejme, aby sme sa nevyviňovali - čiastočne vinní sú aj novinári. Fakt je ten, že celý mienkotvorný sektor sa stotožnil s filozofiou, že načo strašiť, keď nevstupovať aj tak nie je alternatíva a poctivá debata by cestu len komplikovala.
Aby nedošlo k nedorozumeniu - žiadne zdraženie v máji nepríde. Teda určite nie také, ktoré by nejako vyskočilo z obvyklého tempa inflácie (asi 8% - 2004). Na rozdiel od niektorých susedov, ktorí prispôsobenie DPH odkladali na poslednú chvíľu, my už máme túto operáciu za sebou a dokonca v tvrdších podmienkach, než boli vyrokované v prístupovej zmluve, kde sme si vymohli výnimky, ktoré po daňovej reforme ani nevyužívame.
Nejde o ceny, ale o šok z nadmerných očakávaní - nič sa nezmení. V najdôležitejších atribútoch voľného pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu sme už de facto integrovaní. Frustrácia príde z toho, že napríklad v oblasti voľného pohybu pracovných síl členstvo nie je plnohodnotné - nemôžeme pracovať tam, kde chceme. V podnikateľskom sektore padnú mnohí, ktorí bezcolný obchod neustoja. A najmä v prvých rokoch budeme väčšmi vnímať obmedzenia a regulácie, ako výhody. Toto pred referendom politici nehovorili; je absurdné, že Csáky bol pred rokom drvený za to, že kampaň je spackaná, a nie za to, že je jednostranná.
(Nielen) na Slovensku máme "šťastie" v tom, že škandály, ktoré vyrába každodenná politika, povstupovú frustráciu asi prehlušia. A vážne problémy, ktoré nové postavenie SR prináša, budeme rolovať ešte chvíľu pred sebou. Otázka, ktorá rýchlo vyvolá vážne vlnenie, je spor o priame dane. Nemecký kancelár a švédsky premiér dali zreteľne najavo, že rokovanie o európskom rozpočte na roky 2007-13 viažu na ústupky v oblasti tzv. nekalej daňovej konkurencie. Čiže ak noví členovia nezvýšia sadzby daní právnických osôb, ktoré majú v priemere o desať percentných bodov nižšie ako "stará Európa", budú trvať na znížení odvodov do spoločného rozpočtu. To by znamenalo aj zníženie prerozdeľovania z fondov, ktoré slovenskí - a iní - politici propagovali ako najväčší benefit vstupu do únie. Hoci tento konflikt sa zatiaľ podceňuje, je skoro isté, že Nemci a spol. presadia svoj zámer prispievať menej. Alternatíva zvýšenia daní na Východe - našťastie - neexistuje, keďže proti harmonizácii je Británia. Takže to, na čo sa najviac na Slovensku tešíme, európske dotácie, potečú - s vysokou pravdepodobnosťou - skromnejším prúdom. A potom začne kvílenie - záujmové skupiny, samosprávy a spol. politikov uškvaria za živa.
Milé je počúvať Mikloša a iných, ktorí po rôznych konferenciách a seminároch už otvorene hovoria, že čistá finančná pozícia rozpočtu vo vzťahu k únii bude záporná. Ani toto predtým nespomínali (hoci poniektorí sme upozorňovali, že to tak môže dopadnúť). Zamlčali aj vážny fakt, že Slovensko bude musieť prispôsobiť svoju výdavkovú politiku prioritám EÚ. Jednoducho preto, lebo všetky subvencie sa musia kofinancovať. Neznamená to nič iného, než napr. masívnu podporu neproduktívneho pôdohospodárstva a dalšie šmátranie vo vreckách daňových poplatníkov. Zároveň totiž platí, že deficit musí ísť na tri percentá do r. 2007, ak má byť v roku 2010 euro.
Veseľme sa, v Košiciach i Bratislave. Nevedno, či neskôr bude ešte dôvod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
