Peter Podolinský, Letanovce
Šéf firmy sa lúči s pracovníkom, ktorého práve vyhodil zo zamestnania:
- Je mi vás ľúto. Boli ste mi takemr ako syn - nevďačný, bezočivý a lenivý.
- Juraj, teba nemožno prekvapiť nijakým exotickým jedlom. Ale predsa, jedol si klokanie mäso?
- Samozrejme.
- A aké je?
- Ale, nič zvláštne, ryba ako ryba...
- Je to možné, - hundre mladý manžel, - iba syr na obed!
- Drahý, čo som mala robiť? Keď začali horieť rezne, musela som ich zahasiť polievkou.
Iveta Gurguľová, Nemešany
100
Chlap sedí v kresle, keď zrazu začuje tichý hlások:
- Poď do krčmy, poď do krčmy...
Obzerá sa, nikoho nevidí.
- Kto ma to volá? - zašomre.
- No predsa tvoja pečeň. Nebudeme predsa tvrdnúť doma.
Manželka v slzách vyčíta manželovi:
- Celý týždeň som bola šťastná, že si prestal piť a dnes prídeš opäť opitý.
- Teraz som predsa na rade zase ja, aby som bol šťastný.
Idú dvaja ľudožrúti po púšti, keď tu zrazu uvidia kostru. Vtedy jeden druhému povie:
- Aha, chrumky.
Zita Illéšová, Vranov n/Topľou
- Nebojíš sa cestovať lietadlom?
- Prvý raz som sa bála.
- A druhý raz?
- To už som radšej neletela.
- Ahoj Pavol. To som rád, že ťa vidím. Počul som, že si jediný prežil to letecké nešťastie. Ako je to možné?
- Celkom jednoducho. Zmeškal som lietadlo.
Zahraničný turista sa pýta v informačnej kancelárii vo Vranove:
- A čo by som si mal bezpodmienečne pozrieť vo vašom meste?
- Popoludní bude výborný futbal v televízii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.