histórie. Možno tu nájsť pozostatky po Egypťanoch, Asýrčanoch, Féničanoch, Grékoch a Rimanoch. Zvyšky byzantskej, arabskej, benátskej, tureckej či antickej kultúry. Nájdeme tu aj pamiatky po templároch a maltských rytieroch, ktorým Cyprus vďačí za slávne víno zo sušených hrozienok - kumandaríju. Archeologické nálezy na ostrove potvrdzujú civilizáciu už v 9. stor. pr. n. l.
Od roku 1974 je Cyprus rozdelený na dve časti - grécku južnú a tureckú severnú. V južnej časti Cyperskej republiky žije 795 tisíc obyvateľov. Z nich 81 % sú grécki Cyperčania, 11 % tureckí Cyperčania a ostatní sú prisťahovalci. V severocyperskej Tureckej republike s 200 000 obyvateľmi je 87 600 tureckých Cyperčanov, 115 000 pevninských Turkov a asi 10 000 gréckych Cyperčanov. Hlavným mestom pre obe časti je rozdelené mesto Nikózia.
Pokúsil som sa spýtať domácich aký význam má rozdelená Nikózia či roztrhnutý Cyprus, ktorého severná časť je okupovaná tureckou armádou. V odpovediach sa zhodovali väčšinou všetci "vraj je to vinou ich ľahostajnosti". Asi majú pravdu. Keď turecké vojská 20. júla 1974 napadli na úsvite Cyperskú republiku, svet nepohol ani prstom. Cyprus má len pomaranče a dobré stolové víno. Bola to vojna medzi chudobnými. Krátka a krutá. Za pätnásť dní zahynulo viac ako päťtisíc ľudí. Jeden Cyperčan zo sto. Turci rýchlo obsadili severovýchodnú časť ostrova. Vznikla tzv. Attilova línia, ktorá pretínala staré mesto Nikóziu na polovicu. Skôr než Turci prišli brániť svojich ľudí na Cypre sa uskutočnil štátny prevrat. Skupina generálov chcela skončiť vládu starého prezidenta Makariosa a bez väčších prieťahov pripojiť ostrov ku Grécku. Turecká menšina mala strach. O dva dni poslala vláda v Ankare proti generálom vlastnú armádu. Junta bola porazená za niekoľko hodín. Turci sa definitívne usadili na Cypre, aby ochraňovali svojich bratov moslimov.
V severnej časti stagnuje hospodárstvo, v gréckej napreduje hospodársky aj kultúrny rozkvet. Keď Turci obsadili najprosperujúcejšiu oblasť Cypru predstavovalo to 80 % celého hospodárstva. Bol v nej sústredený turistický priemysel, prístav Famagusta a vinohrady Karspasie. Dnes je pomer síl obrátený. Národný dôchodok južnej časti ostrova (gréckej) je štyrikrát väčší. Nezamestnanosť klesla na jedno percento. Niet tu zlodejov, ani ľudí závislých na drogách. Väznice sú skoro prázdne. Predsa tu bola sústavná túžba ľudí na obidvoch stranách zbúrať múr, podobne, ako v Berlíne. Až do apríla 2003 medzi rozdeleným Cyprom bolo iba jediné miesto kadiaľ na druhú stranu mohli prechádzať len cudzinci, diplomati a málo známi širokej verejnosti "maroniti". Maroniti nie sú moslimovia, ani ortodoxní. Sú to katolíci - príslušníci východnej s Rímom zjednotenej cirkvi, žijúci najmä v Libanone, Sýrii, na ostrove Cyprus a v USA. Svoj pôvod odvodzujú od sýrskeho pustovníka sv. Marona (4. stor.). Na chvíľu, kedy budú môcť slobodne prechádzať na druhú stranu všetci občania, čakali Cyperčania 29 rokov. 16. apríla 2003 bola republika Cyprus prijatá ako kandidátska krajina do EÚ. Pravdaže, zákony EÚ platia len v južnej časti. Predstaviteľ Severocyperskej tureckej republiky, ktorú okrem Turecka žiadny iný štát, ani OSN neuznali, reaguje nečakane - 24. apríla 2003 otvára aspoň počas dňa závory.
Limasol, druhé najväčšie mesto ostrova s dôležitým prístavom je aj strediskom vinárskeho priemyslu. Cyperské víno patrí medzi najstaršie na svete a objavovala sa na hostinách egyptských faraónov. Hovorí sa o ňom v Starom zákone v slávnej Šalamúnovej Piesni piesní a Marcus Aurelius vo svojich listoch Kleopatre napísal: "Si sladká ako cyperské víno." Limasol je ideálnym východzím bodom pre výlety a poznávanie celého ostrova. Práve v Limasole sú badateľné vplyvy symbiózy viacerých kultúr typických pre tento ostrov. Popri antickom amfiteátri a rímskych verejných budovách sa tu nachádza aj nádherná kresťanská bazilika. Ortodoxné kláštory sú nositeľmi kontinuity náboženského aj kultúrneho života, písma a vzdelanosti. Cyprus je známy ako Ostrov svätých. Najstarší kláštor Stavrovuni je podobného typu ako chýrny grécky Athos. Ženy tam nemajú prístup. Údajne ho založila sv. Helena v 4. storočí. Podnetom na založenie boli sväté relikvie - úlomky z Kristovho kríža. Zase v najslávnejšom cyperskom kláštore Kyklos z roku 1080 je ikona Panny Márie namaľovaná sv. Lukášom a vykladaná striebrom.
Bývalé starobylé mesto Pafos na juhozápade krajiny je vyhľadávané i pre rozsiahle antické vykopávky medzi ktorými vyniká Dionýsova vila s viac než päťsto štvorcovými metrami nádherným mozaík. Z obdobia rímskej nadvlády si možno pozrieť stĺp, pri ktorom bol bičovaný apoštol Pavol, kráľovské hrobky a pestrofarebné mozaiky v rímskych domoch.
Aj mesto Larnaka má príťažlivú cirkevnú stavbu - stredoveký kostol nad skalnou jaskyňou obývanou v 8. storočí. Okrem toho je mesto už tradičným živým letoviskom s medzinárodným letiskom.
Zatiaľ sa na Cypre obyvatelia rozdeľujú na cyperských Turkov a cyperských Grékov. Podľa domácich toto rozdelenie nie je správne. Tak by sa asi nikdy nezrovnávali. "Moslima a kresťana poznáte dnes len podľa mena. Žiadny iný rozdiel medzi nami nie je. Sme Cyperčania. Jední aj tí druhí. A keď to dobre dopadne, za krátky čas tu uvidíte len vlajky EÚ."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
