Činnosťou, ktorá sa dá robiť nezávisle od stavby terénu modelovej krajiny je úprava železničného zvršku.
Ak máme správne smerovo a výškovo upravenú koľaj uloženú na vhodne vytvarovanom podklade, upravíme jej povrch. Použijeme posypový materiál vhodného, nie jednofarebného odtieňa veľkosti okolo 0,5 mm (pre HO). Do malej nádobky, napríklad olejničky nalejeme bezfarebný acetónový lak a veľmi opatrne ho nastriekame medzi podvaly, koľaje, zvonka a trocha aj za hlavami podvalov. Do tekutého laku nasypeme veľa posypového materiálu, medzi podvaly ho vtlačíme tak, aby trochu prečnieval. Laku nesmie byť málo, aby mohol viazať posyp v celej výške podvalov, ale ani veľa, aby sa nedostal nad pražce a neznečistil koľajnice. Odstraňovanie takýchto chýb je veľmi prácne a určite zanechá nežiadúce stopy na povrchu. Ich neodstránenie zase spôsobí pri prevádzke elektrické a mechanické poruchy. Tvorba násypu za hlavami podvalov vyžaduje značnú zručnosť, keďže už raz zasypaný úsek sa neskôr ťažko vylepšuje. Na staničných koľajach má štrkové lôžko rovný povrch až k nástupištnej hrane, prípadne k pásmu zeme medzi koľajami, kde niet nástupíšť, alebo v nákladných staniciach. Po dokonalom zaschnutí neprilepený posyp odsajeme vysávačom. Pretože sa časom môžu napríklad otrasmi uvoľniť ďalšie zrnká, treba priestor koľaje čistiť častejšie. Používajme preto iba mäkké posypy, drevené piliny alebo drvený korok, v žiadnom prípade piesok či skutočnú kamennú drvinu. Pre nenáročné koľajiská a začiatočníkov sú vhodné špeciálne imitácie štrkového povrchu, kde je posyp už nanesený na papierovú podložku. Tá sa nastrihá na potrebné rozmery a upevní na podklad pod koľaje ešte pred ich upevnením. Výhodou je nižšia prácnosť a náročnosť postupu, úspora času a materiálu. Nevýhodou je viditeľne menšia modelovosť.
Na záver je vhodné pripomenúť, aby sa pri práci v miestach výhybiek a križovatiek dodržiavala maximálna opatrnosť. Uponáhlene si poškodiť tieto drahé zariadenia sa naozaj nevyplatí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
