Ficova partaj permanentne bombarduje klientov. Na druhý pohľad to však tentoraz nevyzerá na obvyklú demagogickú vatu a stojí za pozornosť.
Podpredseda tretej cesty a tieňový minister Igor Šulaj informuje, že vláda vraj porušila svoj deklarovaný zámer podpory hendikepovaných regiónov. Schválila totiž 11 investičných stimulov pre podnikateľské subjekty, z ktorých ale osem poputuje na západné Slovensko a iba tri do prioritných krajov, "kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v SR". To je to základné kritérium, podľa ktorého boli vyzdvihnuté kraje Košický, Banskobystrický, Prešovský a Nitriansky.
Nuž - deklarácie sa deklarujú, chlieb sa je a peniaze sa rozdeľujú. Naozaj sa nedá povedať, že by sa v menovaných krajoch nachádzali napríklad Bánovce nad Bebravou, Štúrovo, Trnava, Nemšová či dokonca - Bratislava. Nejde pritom o drobné - odklepnutá bola dohromady JEDNA MILIARDA. Vo vyhlásení vlády spred dvoch týždňov sa môžeme doslova dočítať, že "cieľom je poskytovať iba také investičné stimuly, ktoré budú smerovať do rozvoja zaostalých regiónov a nebude to platiť iba pre najväčšie investície s objemom nad 500 mil. EUR a menšie investície technologické, ktoré má štát podporovať naďalej na celom území krajiny".
Problém je zrejmý - urgentne by sme potrebovali definíciu, čo to je TECHNOLOGICKÁ investícia. Lebo - teoreticky - pod tento pojem sa zmestí aj dotácia na temperovanie družstevnej maštale. Možno definícia existuje - my o nej nevieme. Ale i keby toto boli tie zadné vrátka, ktoré si nevšimol (alebo "nevšimol" - schválne) pán Šulaj, aj tak neprestáva byť interesantné, že z 11 išli iba tri do prioritných oblastí - Gemerská Hôrka, Lučenec, Slovenská Ľupča.
Skutočne to tak vyzerá, že vláda káže malinovku a pije borovičku. A nielen pokiaľ ide o miesto určenia; pán Šulaj správne poukazuje aj na to, že je nehorázne, ak všetkých jedenásť stimulov a daňových úľav ide v režime utajovanej skutočnosti. To znamená, že okrem identity poberateľov sú ďalšie podrobnosti neznáme. Absurdita - ide o peniaze daňových poplatníkov. Neexistuje jediný argument, prečo by sme nemali vedieť, kto koľko dostane a na aký účel chce darček použiť. Štandardný obrat o "obchodnom tajomstve" je úplne scestný - ak niekto chce verejné prostriedky, nech vysvieti karty. To je minimum. Alebo si rovno povedzme, že utajenie možno forsíruje samotná vláda a požiadavka diskrétnosti s ohľadom na obchodné záujmy poberateľov je výhovorkou, ktorá má zakryť čosi iné. Napríklad to, že na rovnaké použitie si pýtali peniaze aj iné subjekty, ale uprednostnených bolo práve tých jedenásť. Následne vyvstáva veľmi šteklivá otázka - prečo práve títo? A aké boli kritériá? Teda okrem vyššie uvedených, o ktorých, ako je zrejmé, sa nedá povedať, že by sa ich držali ortodoxne. Toto nie je sranda - rozdala sa okrúhla jedna miliarda!
Kauza má ale omnoho vážnejšiu pointu, ktorá už leží za horizontom intelektu a kritičnosti pána Šulaja. S nástupom Pavla Ruska do hospodárskeho rezortu vypuklo na Slovensku regulárne investičné šialenstvo. O KIA-Hyundai už bolo popísané všetko (okrem nehorázneho spôsobu vykupovania pôdy). Povedzme, že napriek astronomickým stimulom na kórejskej automobilke asi neprerobíme. Politika plošného dotovania investícií, a to nielen na tzv. zelenej lúke, ale i už etablovaných spoločností, ktorú rozpútal Rusko, je bláznivý socialistický nezmysel. Štát nemá priamo podporovať podnikanie, lebo, po prvé, to robiť nevie - čo ukazujú všetky skúsenosti. Po druhé, selektívne prideľovanie peňazí je semeniskom korupcie. Po tretie - daňové úľavy i priame stimuly sú z princípu nemorálne, pretože znevýhodňujú ostatných účastníkov trhu. Ruskove predstavy o kapitalizme a podnikaní sú skreslené, zlé a škodlivé. Obrovský problém je, že politický vplyv predsedu ANO sa prudko zvyšuje, pričom jeho šťastnú hviezdu vyniesol na vysokú orbitu práve úspech s Hyundaiom. To je nešťastie - generuje sa psychóza, že investičné stimuly sú to pravé orechové, čo Slovensko spasí. Minister financií Ruskovi dlho vzdoroval, zdá sa ale, že definitívne prehral.
Vytváranie investičného prostredia štátnymi subvenciami je v dnešnej situácii stratégia doslova padnutá na hlavu. Rovná daň a iné reformy vytvorili zo Slovenska azda najkonkurencieschopnejšiu destináciu celej Európy. Je úplne streštené tu ešte rozdávať darčeky (azda okrem obrov typu KIA, ktorí by inak neprišli). Pochybne je to dokonca ešte aj s filozofiou vyrovnávania regionálnych rozdielov. Výzvou dňa je zastaviť Pavla Ruska. Tragédiou je, že jeho odveký rival KDH to podporuje, SMK len obchoduje a tandem Dzurinda-Mikloš je v totálnej politickej defenzíve.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
