žalúdky dopadla ďalšia záťaž v podobe druhého kola prezidentských volieb. Návody, čo s tým, sa sem tam objavili, ale boli tak protichodné, že by vyviedli z miery i oveľa otrlejších voličov. Mohlo sa voliť medzi zlom a zlom ešte väčším, prípadne nevoliť, vhodiť do urny nevyplnený volebný lístok, prípadne ísť voliť v rukaviciach, ako to nakoniec jeden odvážlivec-humorista aj skúsil. Členovia volebných komisií však na nejaké srandičky a recesie nie sú vyškolení, a tak sa stalo, že zavolali políciu, tí zas odborníkov a ďalších špecialistov, nevymímajúc ani služobného psa, aby zistili hneď a na mieste či nejde o antrax, či nedajbože nejakého urnového teroristu a vlastne prečo volič nevolil holými rukami, tak ako sa na poriadneho chlapa patrí. A vôbec slovo chlap sa v posledných dňoch na slovenskej politickej scéne viackrát vyskytlo v rôznych súvislostiach. Ale už dopredu treba vylúčiť chlapov viagrových, lebo v tejto pravidelnej pondelkovej rubrike o takom niečom nemôže byť ani reči. Vráťme sa ale ešte aspoň na chvíľu do našich volebných miestností. Oboznámili sme sa s rukavičkovou šou, ktorú podľa opísaných reakcií zo strany volebnej komisie a bezpečnostných orgánov určite nebudú hodnotiť v kategórii "najlepšia kultúrna vložka pri prezidentských voľbách" a hneď na to vypukla ďalšia aféra - obálková. A túto, treba si úprimne priznať, kompetentní na rôznych úrovniach, od najnižších po najvyšších nezvládli, hoci nešlo ani o antrax, bombu, či rukavice. Televízno diváci mohli na vlastné oči vidieť, ako sa kompetentní, jeden na druhého vyhovárajú, kto, prečo a ako nezabezpečil obálky na volebné lístky. Ešte šťastie, že budeme onedlho v EÚ. Možno v niektorej európskej krajine sa pár desiatok obyčajných bielych obálok nájde...
Nebyť druhého kola prezidentských volieb ani by sme nevedeli, či ešte nášho súčasného pána prezidenta vôbec máme. Po svojom neúspechu v prvom kole sa neukázal, s novinármi hovoril(?) iba prostredníctvom svojho hovorcu Jána Füleho, chudákovi ktorému až uši červenali pri odpovediach na neodbytné otázky tých beťárov od médií. Napríklad na otázku, či sa mieni ešte prezident oficiálne vyjadriť k výsledku prvého kola hovorca odpovedal, že "samozrejme". Odôvodňoval to skutočnosťou, že nasleduje druhé kolo, a svojím vyjadrením by ho nechcel nijako ovplyvniť. Aby sme nenaťahovali riadky ani čas čitateľa. Prezident Rudolf Schuster sa proste rozhodol hrať v týchto dňoch na schovávačku na trase Bratislava-Košice a späť a nech sa Füle obracia ako vie. Stráviť sústo, že nepostúpil do finálového boja o ďalší päťročný pobyť v prezidentskom paláci, lebo hlas mu odovzdalo iba 147-tisíc voličov určite nie je ľahké. Navyše ak jeden z finalistov mu dokázal, že Medzev už nebude nijakým "hlavným" mestom a kutie rýľov odporúča do histórie. Ale prezidentom zostáva až do 15. júna a dovtedy musí jednoducho povedané prezidentovať, či sa mu to v súčasnosti páči alebo nie. Hrať sa na schovávačku, bude môcť až od 15. júna...
Rozhlasové a televízne duely dvoch "víťazných" knadidátov z prvého kola mali byť mládeži do 15 rokov neprístupné. V éteri Slovenského rozhlasu sa niesli írečité slová rozčúleného Mečiara: "Najprv lezieš do zadku, potom ohováraš. Vďaka ti za to, že tak robíš!" To ako Gašparovič. "Si klamár, luhár, ako si bol vždy", znela odpoveď druhej strany. Kto má rád podobné slovné súboje iste prišiel na svoje a ocenil krátke situačné komédie na slovenský spôsob. Aby sa nenudili ani televízni diváci, obaja aktéri si podobne dávali do tela aj v štúdiu televízie. "Zmluva je uzatvorená s právnickou osobou, o tom neboli pochybnosti, nikdy som inak nehovoril. Teraz sa mám rozpamätať na názov firmy? Sú dvaja, čo si to pamätajú, ale iba jeden čo o tom chce hovoriť." Ak by niekto nerozumel o čom je reč, ide o úsmevný príbeh financovania Mečiarovej vily Elektry. Tú má predseda LS-HZDS Vladimír Mečiar veľmi rád, ale nerád o nej hovori, čo je v jeho prípade viac ako pochopiteľné. Už aj preto, lebo on, čo si pamätá všetky miliardové čísla zo štátneho rozpočtu aj niekoľko rokov dozadu a ani do papiera sa nemusí pozrieť, si nepamätá kto a ako mu požičal pár zanedbateľných miliónikov ako súkromnej osobe. A vás niekto dookola otravoval furt s tou istou debilnou otázkou, prinajmenšom by ste sa nervovo zrútili. V pohode kresla sa diváci mohli dozvedieť aj to, kto, kedy, ako, s kým a proti komu od spomínaných dvoch súputníkov a sústraníkov. Ak ste pozorne čítali, počúvali a pozerali, museli ste dôjsť k záveru, že jedného z nich podporuje na post prezidenta aj sám bývalý americký prezident Bill Clinton. Na druhej strane, voliči sa mohli napoak dozvedieť aj to, že ho v láske nemá manželka exprezidenta Hillary Clintonová, i keď je blondínka. Jej kniha s titulkom Living History, ktorá v USA vyšla minulý rok, obsahuje aj pasáž o jej návšteve Slovenska v roku 1996. "Zo všetkých všetkých svetových lídrov s ktorými som sa osobne stretla, sa len dvaja správali spôsobom, že ma to znepokojilo: Robert Mugabe zo Zimbabwe a Mečiar, s ktorým som sa stretla na slovenskom úrade vlády. Pani Clintonová ďalej píše, že sa tento bývalý boxer pri ich rozhovore rozzúril vtedy, keď pred ním pochválila naše mimovládne organizácie. "...otvárajúc päste zúrivo kričal, že vykonávajú duplicitnú činnosť a ich zradcovská činnosť spochybňuje vlastná štát..." Keby pani Hillary bola vtedy hovorila s Jožom Rážom, určite by zmenila svoj názor. Vysvetlil by jej, že na Slovensku volíme chlapov (s päsťami) a preto volíme Mečiara a nie nejakého komedianta, ktorý vo voľnom čase hrá sa saxafón. A že pravý chlap po prehratom zápase z bojiska zuteká, nepodá súperovi ruku, ale škaredo naňho zazerá. Aby vedel, čo znamená byť chlapom...
P. S. Ak chcete prežiť reformy a formy nášho zdravotníctva, máme pre vás dobrú radu. Dajte si na viditeľnoom mieste tela vytetovať svoju krvnú skupinu, prípadne iný dôležitý údaj. Jednak je to v súčasnosti módne a čo je hlavné, možno vám to raz zachráni život. A rada navyše - dôveruj ale preveruj!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
