voľbách, po dvoch kolách prezidentských volieb, po všetkých tých kauzách a finančných aférach, ktoré zatienili niekdajšiu slávu SDKÚ, sa vo mne všetko zlomilo. Podpichovačky zo strany predsedu parlamentu Hrušovského, aby som čím skôr išiel do čerta, a kniha Bélu Bugára, to boli už len tie povestné dve posledné kvapky oleja do ohňa. Takže - odchádzam," povedal Mikuláš Dzurinda v úvode exkluzívneho rozhovoru. Dodal, že naraz odchádza z oboch funkcií z premiérskej i z funkcie predsedu SDKÚ.
Na priamu otázku, čo ďalej, odpovedal takto: "Vraciam sa tam, kam som vždy svojím srdcom a svojím vnútorným presvedčením naozaj patril. Teda, medzi pracujúci ľud. Možno to bude pre niekoho prekvapenie, ale už 1. mája si slávnostne podám prihlášku do Komunistickej strany Slovenska. Idem tam, kam ma to vždy ťahalo. Samozrejme, nič nenechávam na náhodu. Aj ten 1. máj bol vybraný zámerne. Je to predsa sviatok pracujúceho ľudu a ja si prihlášku do komunistickej strany podám za veľkého a búrlivého jasotu robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie. Ako za starých čias... Prítomné budú televízne štáby zo 160 krajín."
Premiér ďalej dodal, že bude radovým členom KSS. "Tí, ktorí ma dobre poznajú, vedia, že som nikdy netúžil po moci, sláve a funkciách a že som sa nikdy nedral dopredu. Okrem toho, že si budem plniť bežné stranícke povinnosti, budem aj riadne zamestnaný - vrátim sa na železnicu, kde sa ma už príslušníci modrej armády nevedia dočkať. Vo voľnom čase sa budem venovať tomu, k čomu som vždy inklinoval a v čom som kedysi exceloval, teda k písaniu revolučných básní. Ešte ako študent som napísal niekoľko básní o Víťaznom februári 1948 a smelých plánoch pracujúceho ľudu budujúceho rozvinutý socializmus. Len prednedávnom som sa dozvedel, že tieto verše ešte žijú, že si ich študentky prepisujú do svojich denníčkov a z generácie na generáciu si ich odovzdávajú. To ma napĺňa zdravým optimizmom a revolučným nadšením."
Mikuláš Dzurinda si odpil z horúcej čiernej kávy a vzápätí pokračoval: "Už sa neviem dočkať, kedy sa zbavím vyblýskaného bavoráka, všadeprítomnej ochranky a všetkého, čo ma tak ťaží. Už si chcem pokojne sadnúť za písací stol bez toho, aby mi ochrankári, eštebáci a siskári pozerali ponad plece a sledovali čo píšem. Slovom, nikým neovplyvňovaný, by som chcel konečne začať písať o tom, čo úprimne cítim. Napríklad: Náš pracujúci ľud hrdo kráča v ústrety novým dňom, na čele so súdruhom Kukanom... Jaj! Prepáčte, toto som mal pripravené ešte pred prvým kolom prezidentských volieb. Samozrejme, báseň znie inak: Náš pracujúci ľud hrdo kráča v ústrety novým dňom. Na jeho čele usmievavé vtáča - novozvolený prezident. Dnes celý svet v radosti slzy zmáča. Sila revolučných ideí, najpresvedčivejší argument... Takéto a podobné básne priložím k prihláške do komunistickej strany. Budú jej organickou súčasťou. Verím, že práve to zvýši moje šance stať sa členom strany, ktorá ako jediná zastáva záujmy ubiedených pracujúcich más."
Premiér však priznal, že to má pozichrované aj inak. "Ručiteľom pri podávaní prihlášky mi bude dlhoročný a zaslúžilý člen strany súdruh Eduard Kukan."
V závere rozhovoru nám Mikuláš Dzurinda zarecitoval ešte jednu ukážku zo svojich najnovších veršov: "Som komunista, zastávam záujmy biednych pracujúcich más. Nech toho prekliateho kapitalistu Hyundaia Pavla Ruska konečne vezme ďas!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
