nič prekvapujúce - prognózy budúcnosti sú vždy nezáväzné a o týždeň si nikto nespomenie. Nieto ešte o dva mesiace, čo je termín nástupu novej štátnej hlavy do funkcie. Čiže špiritizovanie je dnes dobrá zábava za lacný peniaz.
Meditovať o vývoji vzťahov Gašparovič - koalícia je ešte dokonale bezpredmetné. Sú záchytné body, ako napríklad volebná podpora Smeru a očakávania jeho predsedu, ktorý sa už preriekol, že stávkou na Gašparoviča prejavil "dobrú intuíciu". Základný fakt je však ten, že rozhádaná partia okolo Dzurindu drží budúcnosť vo vlastných rukách. Ak sa skonsolidujú, Gašparovič môže vyliezť aj na hradnú strechu a bivakovať tam s Beňovou i Ficom, nič si nepomôžu.
Sú pritom signály, že v koalícii do dvoch mesiacov dačo vymyslia. A nemusí to byť hneď výmena Dzurindu, čo by v prípade dobrozdania SDKU stabilizovalo situáciu naisto. Do úvahy prichádza sa aj odtrúbiť zvyšok reforiem a prejsť na stratégiu údržbárskeho dožitia; nenáročný variant má šancu na úspech, keďže rozvrat v opozícii je po Mečiarovej prehre totálny. Je opodstatnený predpoklad, že HZDS nepôjde do predčasných volieb, kým nepreskočí Smer vo výskumoch verejnej mienky. S jasnou kalkuláciou - len aby sa do premiérskeho kresla nedostal Fico. To je asi Mečiarova životná priorita po volebnej katastrofe. Azda práve sem mieril, keď sa v nedeľu vyhrážal, že HZDS sa v parlamente prudko odlíši aj od koalície, aj od Smeru. Sila HZDS nestačí na prvé husle, je však dostatočná, aby zablokovali celú politickú scénu; ani vládu nepustia k dokončeniu reformného diela (ak neustúpi personálnemu ultimátu Martinákovej), ani Smer k predčasným voľbám. Pat.
Existuje, iste, aj alternatívny scenár, ktorý naznačili včerajšie reakcie niektorých potentátov HZDS na Mečiarovo správanie. Ide o nóvum - to tu ešte nebolo. Žeby ďalšia vnútorná vzbura, tentoraz na čele s Veteškom? Povstanie v HZDS je však stále divoká kombinácia. Ešte ani jedna revolúcia v HZDS nedopadla pre iniciátorov dobre (teda okrem Gašparoviča - po 2 rokoch). Navyše, sú tu príznaky vzostupu preferencií - odstavenie Mečiara by HZDS celkom iste uvrhlo niekam niekde do pásma 5-10 percent. Na toto odvahu sotva pozbierajú. Kto si to vezme na tričko?
Potom však platí, že perspektívny tandem Gašparoviča so Smerom nevie ako zhodiť koalíciu. Ešte aj keby začal fungovať, čo však tiež nemusí byť pravda. Iný scenár totiž hovorí, že Gašparovič je pre Západ síce prijateľnejší ako Mečiar, ale zase nie až o toľko, že by nemohol mať ťažkosti. Tie mu môžu narobiť Dzurinda s Kukanom, Bugárom i Hrušovským. Tí disponujú vysokou medzinárodnou akceptáciou i vplyvom a asi by dokázali zariadiť, aby Gašparovičovi nechodili pozvánky od kolegov, a ani títo sa na Slovensko nehrnuli. Nebolo by to zrovna dvakrát štátotvorné podujatie - to isté sa však dá povedať aj o potenciálnom angažmán prezidenta na povalení vlády.
Vedomie, že existujú páky aj na Gašparoviča, by malo krotiť aj Smer. Ten, na rozdiel od SDKU, SMK a KDH, je v medzinárodnej politike outsiderom. Aj v Strane európskych socialistov, do ktorej sa ponáhľa, k nemu pristupujú s rezervou, ak nie nedôverou (napr. aj kvôli podpore Gašparoviča), takže na protihru nemá. Ťažko predpokladať, že by Gašparoviča vábila predstava ostrakizovaného štátnika, teda poloha, ktorú si už vyskúšal ako predseda parlamentu. Záležať však bude aj na tom, do akej miery sa chce politicky odpútať od strany HZD, ktorú založil. Vtip je v tom, že Fico môže sľúbiť HZD predvolebnú koalíciu a tým aj istý podiel na moci po predčasných voľbách. Otázka je, či budúcnosť politických súputníkov ešte bude prezidenta Gašparoviča zaujímať. Ak áno, páku na neho má aj Fico. (Tzv. Konfederácia národných síl je po detonáciách v SNS - pravdepodobne - už mŕtvym projektom.) Psychologicky do Gašparoviča veľmi nevidieť, ťažko predvídať, aké si postaví osobné priority. Nesmie sa však stratiť zo zreteľa, že politicky nie je bezfarebným jedincom. Mnohým to ušlo, ale silne v ňom vibruje tzv. národné cítenie, čo môže tiež ovplyvniť manévre v domácej politike.
Jasné odpovede nedáva ani rozbor prvých prezidentských vyhlásení pre televízie a tlač. Čo sa týka napríklad najobávanejšej kompetencie, vracania zákonov parlamentu, Gašparovič na jednej strane akcentuje, že je to prirodzené ústavné právo, ktoré sa chystá využívať. Druhým dychom dodáva, že nechce suplovať rolu parlamentu a vlády, čo je nepriama kritika Schustera (prečo by inak takto formuloval?). Tomu však zase odporuje jeho priama kritika vládnych reforiem, ktorým vytýka - čo iného? - "sociálny rozmer". Ak ale nechce vstupovať do pôsobnosti NR SR a vlády, prečo reformy spomína?? Čo jeho do nich?
Špiritizovať dva dni po zvolení, že ako sa Gašparovič bude hýbať, je lacná zábava a veštenie z gule. Nevedno nič - uvidíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
