Krstiča zo 46 na 35 rokov väzenia za jeho účasť na srebrenickej masakre. Tribunál verdiktom zároveň potvrdil, že zmasakrovanie Moslimov z júla 1995 predstavuje genocídu. Tribunál uznal Krstiča vinným zo spoluúčasti na genocíde, zločine proti ľudskosti a vojnových zločinoch. Krstiča v súvislosti s udalosťami v Srebrenici v prvej inštancii odsúdili 2. augusta 2001 na 46 rokov väzenia. Zníženie trestu odvolacia komora zdôvodnila tým, že na zločinoch sa priamo nezúčastňoval.
Komora tak odmietla odsúdenie z "účasti na spoločnom kriminálnom podniku zameranom na spáchanie genocídy" a uznala jeho miernejšiu vinu z napomáhania a podnecovania ku genocíde. Po dobytí srebrenickej enklávy bosnianskosrbské jednotky zabili v júli 1995 7000 - 8000 moslimských mužov a chlapcov, ktorí v tzv. bezpečnej zóne OSN hľadali útočisko. Srbské jednotky oblasť obsadili prakticky bez odporu slabo vyzbrojených a nedostatočným mandátom disponujúcich mierových síl. Následne oddelili mužov a chlapcov v bojaschopnom veku od ostatných, odviezli ich do okolitých hôr a postrieľali.
Udalosti v Srebrenici sú najzávažnejšou masakrou spáchanou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Potvrdenie srebrenickej genocídy je dobrou správou pre hlavnú prokurátorku tribunálu Carlu del Ponte, ktorá z tohto zločinu v súvislosti so Srebrenicou obžalovala bývalého srbského a juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Ten od februára 2002 v procese čelí obvineniam vzneseným v súvislosti s konfliktami v Kosove, Bosne a Chorvátsku, pričom v júni má začať so svojou obhajobou. Hlavní obžalovaní v súvislosti so Srebrenicou - vojnoví lídri bosnianskych Srbov, prezident Radovan Karadžič a hlavný veliteľ ozbrojených síl, generál Ratko Mladič - zostávajú stále na slobode.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
