nepredáva svoj produkt zákazníkovi, on predáva zákazníka produktu." Aj takto by sa slovami W. S. Burroughsa dala v stručnosti zhodnotiť drogová závislosť. O tejto téme sa už popísali nespočetné strany novinového papiera, no aj napriek tomu je tento problém stále aktuálny. A stáva sa stále aktuálnejším. Vek ľudí, ktorí sa prvý raz stretnú s drogou neustále klesá. Kým v deväťdesiatom, až deväťdesiatom druhom roku bola najohrozenejšia skupina ľudí od dvadsať do dvadsaťpäť rokov, v súčasnosti ide o skupinu už dvanásťročných detí. Odborníci taktiež zistili posun drogy z mestského prostredia smerom na vidiek.
Ako vidí problematiku drog Jarmila Bučková vedúca resocializačného strediska na Svätoplukovej 28 v Košiciach: "Ťažko sa dá hovoriť o konkrétnych číslach, čo sa týka drogovo závislých, alebo ľudí čo skúšajú drogu v Košiciach ale aj na Slovensku. To číslo sa jednoducho nedá zistiť, dalo by sa odhadnúť podľa počtu liečených. Ale to je len špička ľadovca. Ja som robila výskum medzi žiakmi základných škôl na sídlisku Dargovských hrdinov formou anonymného dotazníka. Dvanásť roční chlapci sa k požitiu alkoholu priznali v ôsmych prípadoch, dievčatá v rovnakom veku dokonca v deviatich. Čo sa týka drog, priznalo sa sedem chlapcov a päť dievčat.
Na prvý kontakt z drogou sme sa spýtali i rok a pol abstinujúceho dvadsaťosemročného narkomana: "Začal som v osemnástich s heroínom, keď som robil v Bratislave v prístave. Bolo by veľmi ľahké to zvaliť na kamarátov. Ja sám som to chcel, bol som zvedavý. Brali sme okrem heroínu aj pervitín, morfium, proste všetko čo bolo dostupné. Ako každý druhý narkoman som dostal hepatitídu C. Zo závislosti som sa liečil už dvanásťkrát a stále neúspešne, až teraz keď som prišiel sem, tak sa mi darí už rok a pol abstinovať. Našiel som si prácu, čo ma baví, dokončil som si školu. Myslím, že keby nebolo tohto centra, tak v tom ešte stále lietam."
Počet drogovo závislých sa neustále zvyšuje. Niekedy skoro geometrickým radom. Väčšina mladých ľudí má prvý kontakt s drogou okolo štrnásteho až šestnásteho roku, väčšinou ide marihuanu, či legálny alkohol a cigarety. Ide skôr o pokusy z "frajeriny", mladý človek nechce byť iný, poprípade chce skúsiť niečo zakázané. Neskôr, sa najmä na diskotékach, stretávajú so syntetickými drogami, ako sú extáza či pervitín. Spotreba týchto drog zaznamenala v posledných rokoch veľký nárast. Obzvlášť smutné je, že konzumácia drog sa medzi mladými stáva akoby životným štýlom.
"Čo sa týka nárastu spotreby nejakých konkrétnych drog, tak podľa mojich klientov, môžem povedať, že väčšina z nich začínala s marihuanou, máme tu aj heroinistov, veľké percento tzv. hlavičkárov to sú takí čo zneužívajú lieky, najmä analgetiká. Čo sa týka tzv. diskotékových drog (pervitín, extáza, LSD) tak mi tu takých klientov nemáme, u nás sú "ostrieľaní" narkomani. Tí mladí ktorí užívajú tieto diskotékové drogy nakoniec väčšinou skončia na heroine."
Väčšina odborníkov zaoberajúcich sa drogovou problematikou sa domnieva, že vstupnou bránou k tvrdým drogám (heroín, morfium, pervitín, kokaín) sú drogy mäkké (marihuana, hašiš).
"Síce väčšina odborníkov to tvrdí, je tu aj veľké množstvo tých, čo si to nemyslí. Je veľa ľudí čo celý život fajčia marihuanu a neprejdú k inej droge. Veľmi to totiž závisí od individuality každého jedného. Ja si ale myslím, že označovať drogy za mäkké a tvrdé nemá vôbec význam. Nie je to správne. Závislosť ako taká, bez ohľadu na to či pijem alkohol, fajčím či beriem drogu je závislosť a je to choroba."
A ako každá choroba aj závislosť od drog, ak sa nelieči, spôsobuje rôzne zdravotné problémy. Mohli by sme ich rozdeliť do dvoch skupín. Somatické a psychické. Somatické, tu ide najmä o poškodenie pečene, dýchacích ciest, slizníc, problémy s krvným tlakom, s obličkami. Strata sebadôvery a celkový rozpad osobnosti patria medzi psychické.
"Je naozaj veľmi ťažké pre človeka, dlhodobo drogovo závislého, začleniť sa opäť do spoločnosti. U drog, na rozdiel od alkoholu, treba dávku neustále zvyšovať aby rovnako uspokojila narkomanovu závislosť, pričom alkoholikovi stačí jeden pohárik. Takmer všetci naši klienti sú recidivisti. To znamená, že sa už niekoľko krát neúspešne liečili. Ale dá sa byť úspešným abstinentom. Ak má človek skutočne pevnú vôľu, zázemie v rodine a odbornú pomoc, tak sa to môže podariť. Vyliečiť sa nemôže, môže byť len úspešne abstinujúci. Naše centrum existuje len dva roky, takže ešte nemôžme povedať akú máme úspešnosť, je to príliš krátka doba. O človeku sa dá povedať, že úspešne abstinoval, až nad jeho hrobom."
Čo by mal teda rodič urobiť, keď sa dozvie, že jeho dieťa experimentuje s drogou?
"V prvom rade ide o to, že táto generácia rodičov má veľmi málo informácií čo to drogy sú. Aj keď Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa hojne konzumuje alkohol, o drogách sa toho veľa nevie. V prvom rade mať s deťmi dobrý vzťah. Ak vidí, že to nepokračuje, dieťa nemení svoje návyky, prospech v škole, neprestalo sa o seba starať. Tak by sa mal s ním porozprávať, aké to bolo, čo ti to dalo... je to skutočne ťažké. Keď ale rodič zistí, že dieťa berie drogy pravidelne, je už v podstate neskoro. Rozhodne by mal vyhľadať odbornú pomoc."
Autor: Matúš Gomolčák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
