Svedčia o tom názory, že "Na Juraja sa zem otvára", "Do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami ťahal zo zeme, a po Ďure ide všetko von, aj keby to kladivom zatĺkal". Od týchto názorov či predstáv sa odvíjali rôzne príkazy, zákazy, dovolené a nedovolené úkony, ktoré podmieňovali formovanie a rast. Z týchto dvoch základných názorov vznikali aj predstavy o mimoriadnych vlastnostiach niektorých rastlín, živočíchov, prírodných úkazov, s ktorými sa ľudia stretnú pred 24. aprílom, teda pred Ďurom.
Napríklad kto našiel štvorlístok pred Jurajom, bol to prísľub šťastia, ale len vtedy, ak naň naďabil náhodou a nehľadal ho úmyselne. Dôležitý bol aj spôsob odtrhnutia štvorlístka. Niekde ho musel odhryznúť, inde odtrhnúť, ale nie holou rukou, tú si musel omotať nejakou textíliou. Štvorlístok si mali takíto šťastlivci zašiť do šiat, aby ho mali stále pri sebe, lebo vtedy mal čarovnú moc: jeho nositeľa nemohol nik oklamať, ani žiadna čarodejnica zakliať, nikto prekliať ani oklamať kúzelníckymi trikmi. Ďatelinový šesťlístok nájdený pred Ďurom mal rovnaké vlastnosti. Nie však päťlístok, ten znamenal nešťastie a sedemlístok bol predzvesťou úmrtia do jedného roka.
Gazdiné, tie zámerne zbierali rastliny so žltými kvetmi, napr. podbeľ, záružlie a dávali ich kravám, aby mali vraj žlté maslo. Žihľava mala ochraňovať všetok dobytok pred strigami. Z báv, aby sa hydina zle neliahla, nenosili ľudia ako ozdobu rastliny rozkvitnuté pred Jurajom.
Titulok tohto článku "O Ďuri sa všetko pobúri", to je znenie starej pranostiky, ktorú si vysvetľujeme tak, že nielen rastliny, ale aj plazy a obojživelníky vyjdú po Jurajovi von zo zeme. Najviac povier bolo spojených s hadom a mnohé z nich sa dostali do povestí a rozprávok, napr. kto vyoral pred Ďurom hada, mal podľa rád spred stáročí uvariť z neho polievku a zjesť, aby rozumel reči zvierat a vtákov. Jazyk z hada zašitý v šatách ho mal chrániť pred chorobami.
Keď niekto prútom zabil hada, ktorý v tej chvíli požieral žabu, mal si prút zobrať so sebou, ak išiel na súd, aby proces vyhral.
V okolí Gelnice zabitého hada zavesili v maštali s cesnakom v pysku, ktorý potom dali koňom kvôli lesklej srsti. Na horehroní ešte v 19. storočí spálili zabitého hada v novom hrnci, jeho popol zmiešali so soľou a tak dávali dobytku ako liek: Koho boleli zuby, okurovali si ich dymom z kúska usušeného hadieho mäsa alebo kože. Aby ovce dobre dojili a nestrácali sa oravskí bačovia si zakopali celého zabitého hada pod miesto, kde v kolibe spali. Lenže kto našiel zabitého hada pred Jurajom, mal byť celý rok ospalý a k tomu ešte chorľavieť alebo mu niekto z rodiny mal zomrieť.
Podľa starodávnych povier had vábil peniaze. Kto našiel pred Ďurom živého hada a väčšou mincou (zlatkou) mu odrezal hlavu, mal vždy peniaze pod podmienkou, že keď touto mincou na trhu platil, musel si z nej nechať aspoň grajciar, aby sa rozmnožil na zlatku. Skrátka, had patril k zvieratám, ktoré boli pre našich predkov posvätné. Verili, že v podobne hada sídlil v peci alebo pod prahom domu prvý gazda, ktorý zomrel v novopostavenom dome a po smrti sa stal jeho ochrancom. Hada, ktorého našli v dome, nesmeli zabiť, aby ich nestihol ťažký trest.
Povery a zvyky súvisiace s 24. aprílom sú už minulosťou, kedy vykiadzali domy a stajne uhlíkmi proti zlým silám a vyháňali ich z chotára ohňami, kedy dievčence hádzali vence do vodných vírov, aby vedeli, z ktorej strany príde ženích a spievali obradné jurské piesne na privolanie leta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
