strategickej dôležitosti. Z jeho sedla sa už v dávnoveku viedli víťazné, ale aj prehrané či hanebné bitky. Už pred štyritisíc rokmi pred naším letopočtom sa kone stali zdrojom nosnej a ťažnej sily a boli nenahraditeľné po niekoľko tisícročí. Až novovek sa s nimi kruto zahral a vytlačil ich z výsostného postavenia. Nahradila ich parná lokomotíva a výbušné či spaľovacie motory a ďalšie technické vynálezy. Pomocou koní sa ľudia v dávnejšej dobe premiestňovali do vzdialenejších krajov, prepravovali s nimi svoje tovary, rozvážali poštu aj ľudí a z ich chrbta športovali.
Kone boli nepostrádateľné pre Peržanov, Rimanov, Arabov, Grékov, Keltov, Hunov, Avarov, Slovanov. Zohrali dôležitú úlohu pri vpáde Tatárov a Turkov do Uhorska a neodmysliteľné boli aj v časoch stavovských a kuruckých vojen v 17. a 18. storočí na našom území. Svoje miesto si zastali aj neskoršie vo vojnových aj mierových časoch.
Vzácne boli kone v 16. - 18. storočí. Potrebovali ich bojujúce vojská, zemani, sedliaci, furmani na prepravu tovarov a pošty na prevoz listových zásielok a ľudí. Stali sa nenahraditeľnými pre zbojníkov, ktorí sa zdržiavali v lesoch a tam okrádali bohatých a pocestných. Boli vyhľadávaným obchodným artiklom. Požiadavky na reprodukciu koní nepostačovali riešiť zemianske sídla a ani roľnícke usadlosti. Začala sa tvoriť skupina ľudí, zapodievajúca sa kšeftovaním s týmito zvieratami a osobitne sa tejto úlohy chopili Židia a Cigáni.
Zbojníci využili nedostatok a dopyt po koňoch a začali sa orientovať aj na krádeže koní. Takto získaným koňom upravovali zuby a menili ich ďalšie morfologické znaky, podľa ktorých boli predtým charakteristické. Takto pozmenené "ako iné" kone potom predávali záujemcom a tých vtedy bolo neúrekom. Župné úrady a šľachtické sídla nedali zbojníkom pokoj a podnikali proti nim výpravy. Tie mali striedavé výsledky, ale lapení zlodeji obyčajne odvisli na šibenici. Známe sú mnohé takéto prípady krádeží koní v Šarišskej stolici zo 17. a 18. storočia.
Roky, ktoré nastali v 19. a 20. storočí spôsobili aj zmenu postavenia koní v spoločnosti. Živú ťažnú začala nahradzovať technika. Bola to železnica, automobily a ďalšia strojová technika. O kone sa už menej zaujímala armáda a to isté sa prejavovalo aj v ostatných zložkách spoločenského života. Kone si našli uplatnenie v poľnohospodárstve a pri prácach v lesoch, ale aj toto obdobie sa v polovici 20. storočia skončilo. Odrazu bolo veľa koní prebytočných a nepotrebných a nastala etapa ich hromadného predaja do zahraničia za dampingové ceny. Vyvážali sa železničnými transportmi do západnej Európy, prevažne na jatočné účely. Ich stavy začali prudko klesať a tento proces pokračuje dodnes. Znížili sa skoro dvadsaťnásobne a dnes sa ich na Slovensku chová sotva deväť tisíc. Ešteže si našli uplatnenie pre športové a zdravotnoterapeutické účely. Len príležitostne ich stretneme pracovať na poli v poľnohospodárstve.
Ďalšie pokračovanie príspevku začnem citátom Fridricha von Novalisa: "Odkazujem vás na históriu. Hľadajte v nej príčinné súvislosti, ktoré spájajú podobné okamihy a naučte sa mávať čarovným prútikom analógie." Živé štvornohé kone začali nahrádzať "kone pod kapotou". Po roku 1989 dostalo zelenú súkromné podnikanie a s ním rástla aj túžba po moderných a výkonných zahraničných autách. Rozprúdil sa legálny a nelegálny obchod s autami. Namiesto zbojníckych bánd si živnú pôdu našli novodobé mafie a gangy zaoberajúce sa krádežami "koní pod kapotou". Tie sa už nezdržiavajú v lesoch a nepodnikajú sa proti nim žiadne výpravy. Stretávame sa s nimi na parkoviskách, pred činžiakmi na sídliskách, pred svetelnou signalizáciou na križovatkách a pod. Ukradnuté auto potom akoby sa pod zem prepadlo. V k tomu určených dielňach sa zmenia jeho identifikačné znaky, že vyzerá ako úplne iné auto. Namiesto zubov mu obrusujú úplne iné časti. Niekedy sa písal pre kone rodokmeň a bol často falošný a takéto falošné doklady - technické preukazy dostávajú aj "novovyrobené" autá. Tie sa buď prepravujú cez hranice ďalej alebo sa dostávajú k inému majiteľovi doma.
Je až neuveriteľné, ako sa ľudia dokázali poučiť z minulosti - z histórie. Zmenili sa iba formy, ale podstata všetkého ostala naďalej. Nemal som v úmysle zapodievať sa krádežami, ale chcel som uviesť analógiu toho, čo bolo pred 300 rokmi s tou, ktorá je dnes, len predmetom krádeže a predaja je niečo iné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
