funkciách a úlohách učiteľov vtedajších ľudových škôl (terajších základných) najmä na vidieku. Dnes vám predstavíme najstaršiu a najväčšiu strednú školu v Košiciach - gymnázium. Košické gymnázium (na Kováčskej ulici) ako také je úzko spojené s dejinami košickej univerzity. V jej rámci vzniklo r. 1657 a odčlenilo sa z nej r. 1777.
Gymnázium bolo najstaršou, ale aj čo do počtu študentov najväčšou strednou školou v Košiciach. Ako uvádza PhDr. Mária Mihóková v Slovníku košických osobností (vydala Štátna vedecká knižnica v Košiciach r. 1995) v r. 1848 už bolo samostatnou školou ako šesťtriedne gymnázium v správe jasovského rádu premonštrátov. Na základe nariadenia ministerstva školstva vo Viedni sa zmenilo na osemtriedne (v školskom roku 1850-51), a to preto, lebo k nemu pripojili dva filozofické ročníky Kráľovskej akadémie. Počnúc školským rokom 1853-54 bolo poštátnené. Profesorov z radov premonštrátov nahradili svetskými pedagógmi, nemeckými a českými. Miestni profesori vyučovali iba nepovinné predmety, ako boli spev a kreslenie, tiež maďarský jazyk.
Doktorka Mihóková hodnotí aj toto krátke obdobie pôsobenia českých a nemeckých profesorov za významné, hoci trvalo iba do roku 1861. Riaditeľom gymnázia sa stal český spisovateľ a redaktor Jakub Dragoni, ktorý pôsobil ako stredoškolský profesor v Banskej Bystrici, ďalej slovanský filológ E. Týn, český národný buditeľ zo Sliezska A. Vašek - otec básnika Petra Bezruča, profesor latinčiny A. Vaníček, prírodopisu Dr. H. Tausch, ktorý sa stal prvým riaditeľom košickej reálky. Z nemeckých profesorov to bol prírodovedec L. H. Jeitteles. Od školského roku 1861-62 bolo gymnázium opäť v správe premonštrátov a zostalo v nej až do r. 1945.
Drvivá väčšina profesorov až do roku 1918 patrila k členom rádu premonštrátov. Aj keď podľa nariadenia ministerstva školstva vo Viedni z roku 1862 členovia rádu mohli byť gymnaziálnymi profesormi bez absolvovania univerzitného štúdia, takmer všetci študovali na univerzite v Budapešti a získali titul doktora podľa svojej špecializácie. Boli to vzdelaní ľudia, vykonávali úspešne rôzne funkcie, publikovali v časopisoch, písali učebnice, prednášali aj na košickej Právnickej akadémii. Spomeňme aspoň niektorých profesorov premonštrátov, ktorí pôsobili či ešte v starej budove gymnázia, alebo už v novej, ktorú vtedajší stavbári prestavali za dva roky, od r. 1903 do r. 1905, kedy ju vo februári slávnostne otvorili.
Všetci profesori - premonštráti boli významnými osobnosťami a každý v niečom vynikal. C. František Benedek (pochádzal zo Spišskej Teplice), profesor latinčiny a matematiky, bol riaditeľom gymnázia a priorom košického kláštora v rokoch 1868 až 1886, zároveň bol aj prepoštom - prelátom v Jasove i členom hornej snemovne. Jeho zásluhy ocenil sám cisár a vyznamenali ho rytierskym krížom rádu Františka Jozefa. Mal veľký podiel na rozvoji stredného školstva aj ako člen Krajinského spolku stredoškolských profesorov a člen Kuratória pre meštiansku školu v Košiciach. Košické Hornouhorské múzeum vzniklo aj jeho prispením, rovnako, ako ďalších profesorov - premonštrátov gymnázia - napr. Imricha M. Fabiána, profesora gréčtiny a latinčiny, ktorý bol aj zakladateľom "základiny na podporu žiakov gymnázia". R. 1910 sa stal členom mestského zastupiteľstva a mestskej školskej stolice, i členom zastupiteľstva Abovsko-turnianskej župy. Zakladajúcim členom Hornouhorského muzeálneho spolku bol PhDr. Adolf Farkaš, profesor dejepisu, zemepisu a maďarskej literatúry. Publikoval historické práce väčšinou s košickou tematikou na základe archívneho výskumu.
Spoluautorom viacerých učebníc prírodopisu, aktívnym prednášateľom na tému prírodných vied s premietaním diapozitívov v rokoch 1912 - 1916 bol profesor zemepisu, prírodopisu, matematiky, rýchlopisu, krasopisu Viktor Halmos a neskoršie sa stal hospodárskym správcom rádu v Jasove. Rýchlopis a krasopis bol vedľajším, ale veľmi potrebným predmetom, ktorého prednosti ocenili absolventi gymnázia v praxi. Veď písacích strojov nebolo, a na úradoch sa celá agenda musela viesť vzorne. Stačí nazrieť do starých kúpnopredajných zmlúv a osobných dokladov. Rýchlopis a krasopis vyučovali i na vysokých školách. Diplomovaným profesorom rýchlopisu bol PhDr. Blažej František Horváth, od r. 1900 riaditeľ gymnázia a predstavený košického kláštora. Riaditeľom bol v čase, keď sa prestavovala budova gymnázia do podoby, akú má dnes. Jeho zásluhou v nej zriadili špeciálne učebne a kabinety, umožňujúce názorné vyučovanie. V mimoškolskej činnosti žiakov sa staral o ich dôkladnejšiu hudobnú a telesnú výchovu. Zaviedol streľbu do terča aj telovýchovné popoludnia. V rokoch 1908 - 1909 bol i členom účastinnej spoločnosti Košického športového ihriska. Ako znalec klasického umenia, najmä gréckeho, s ktorým sa zoznamoval na študijných cestách, prednášal i publikoval. Organizoval cesty mládeže do Ríma, kam ju sám sprevádzal, za čo mu udelil pápež r. 1903 Strieborný kríž Pro Ecclesia et Pontifice a r. 1912 panovník dôstojnícky kríž rádu Františka Jozefa.
V tejto budove vyučoval dejepis, latinčinu a literatúru a zároveň bol aj riaditeľom Michal Medard Juhász. Napísal príručku latinskej gramatiky a učebnicu dejín literatúry. Podľa historických prameňov malo toto gymnázium bohatú knižnicu. Viedol ju PhDr. Július Kardos, ktorý bol aj docentom historických kolégií na košickej Právnickej akadémii. Kláštornú knižnicu rádu premonštrátov viedol PhDr. Juraj Hugo Károly. Vykonával funkciu tajomníka Hornouhorského muzeálneho spolku, redigoval I. ročník jeho ročenky, prispieval ako spolupracovník novín Abauj - Kassai Közlöny a viacerých pedagogických a kultúrnych časopisov. Do ročeniek spomínaného spolku prispieval ďalší z profesorov, PhDr. František Vavrinec Tóth, ktorý bol autorom historických článkov. Básne, krátke prózy, články na literárne témy publikoval Tibor Ľudovít Váli, profesor latinského jazyka a literatúry. Viedol aj hudobný súbor. Spev vyučoval a žiacky spevokol viedol profesor latinčiny a dejepisu, prefekt košického kráľovského konviktu Kristián Mikuláš Vass. Hudobno-estetické a teoretické úvahy a štúdie z dejín hudby publikoval PhDr. Anton Virgil Bodnár, profesor krasopisu, spevu a náboženstva.
Mená týchto vynikajúcich učiteľov sú už iba v archívoch, ale to, čo siali, žali ich žiaci a po nich ďalšie generácie. A nebolo toho málo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
