menšej miere i Hrušovského), ktorý sa rozhodol pomenovať zodpovednosť verejne, rozvinul do absurdnej polohy adresát - premiér Dzurinda. V celostranovom rozhovore pre denník blízky Pavlovi Ruskovi predsedovi SMK všetko vrátil - pôvodcom "zlomu" vo vzťahoch je SMK, presnejšie Bugár osobne. Nezmysel je to na pohľadanie - kým Bugár hovorí aspoň pravdu (hoci rozumnejšie by bolo mlčať), Dzurinda si bez hanby vymýšľa.
A ešte ako. To, čo najväčšmi vyráža dych, je strata súdnosti v samotnej argumentácii. A, po druhé, hra tzv. maďarskou kartou. Tú premiér vytiahol v takých súvislostiach, že jeden sa nezbaví pocitu, že v hlave mu úplne zabehlo. Problém v koaličných vzťahoch vraj nastal vtedy, keď "spolu s Eduardom Kukanom zabránil aplikácii krajanského zákona na Slovensku". Každý, kto má pol gramu zdravej mozgovej kôry, si pamätá, že tento konflikt nemá s dnešnou situáciou v koalícii absolútne nič spoločné. Je zbytočné to dokazovať, najpreukaznejší je fakt, že s tým, ako dopadol krajanský zákon, je SMK spokojná, keďže sa podľa medzivládnej dohody bude realizovať riešenie, ktoré vymyslel Bugár ešte na jeseň 2002.
Lepšia je otázka, že akú mienku má premiér o publiku, ktorému také hlúposti vešia na nos. Tu už nejde o to, že klame a rozpráva nezmysly, ale o to, že na Slovensku máme predsedu vlády, ktorý nemá toľko jasného rozumu, aby sa dovtípil, že úplné halucinácie a bludy mu predsa nikto pologramotný nezožerie. To je hrozné. Aké sú záruky, že podobne netrepe aj pri vážnejších príležitostiach, ak sa prejavuje ako človek, ktorý nedokáže zamerať súdnosť partnerov? To je naozaj na Slovensku možné beztrestne vyhlásiť, že "zlom v koalícii" zapríčinil Bugár, ktorý sa nezmieril s tým, že Dzurinda zabránil aplikácii krajanského zákona?
"Ide o záujmy. Jednoducho ma chcú oslabiť, aby mohli presadiť svoje záujmy". Toto hovorí premiér o SMK, ktorá - mimochodom - ako jediná vládna strana už stihla presadiť azda všetky priority svojho volebného programu (univerzita v Komárne, južná diaľnica, dotácie poľnohospodárom, školské príspevky z Budapešti podľa krajanského zákona). Dzurinda nám chce zavesiť na nos, že Bugár dnes navrhuje jeho odvolanie preto, lebo prekáža v presadzovaní záujmov SMK. Logické ako facka - cez rovnakú koalíciu s iným premiérom, alebo inú koalíciu, napríklad s HZDS či Smerom, by SMK presadila svoje záujmy lepšie. "Nikdy samosprávny kraj na etnickom princípe" - straší v novinách premiér. A kto ho pýta?
Toto prezentuje s vážnou tvárou Dzurinda s explicitne naznačenou kauzalitou, že preto má ťažkosti. Premiér odkazuje, že koaličná kríza je vlastne národnostný problém. Podľa neho Béla Bugár navrhuje, aby odišiel z čela vlády ešte aj preto, lebo sa postavil proti zmienke o kolektívnych právach menšín v európskej ústave. Je to smutné: Dzurinda svoju obranu postavil na tradičnej a vyvetranej agende nacionalistických strán. Je to mimoriadne nešťastné, keďže tieto témy už na Slovensku odozneli. Dzurinda ich teraz oživuje a akoby pokúša vrátiť do verejného diškurzu. Mohol by sa pozrieť napríklad práve do Maďarska a videl by, aké nedozerné spoločenské škody vie spôsobiť nacionalizácia politickej debaty.
Dzurindov rozhovor v Národnej obrode je veľmi zlé znamenie: Niet takých zbraní a ťahov, ktorých by sa štítil pri obrane svojej pozície. Tým premiér opätovne dokazuje, že veci dozreli a jeho odchod by bol žiaduci. V jeho pozícii je povinnosťou vyberať si spôsoby aj v čase najväčšieho ohrozenia. Celé je to pritom aj zbytočné, veď jeho postavenie nie je vôbec kritické; samotná SMK vôbec netrvá na jeho odstúpení. Naopak, v materiáli, ktorý rozoslala ostatným koaličným stranám, navrhuje akýsi vejár riešení na obnovenie parlamentnej väčšny. KDH i SMK sú ochotné premiérovi odpustiť doterajšie prešľapy. Tlak, ktorý vyvíjajú, je po víťazstve Gašparoviča viacmenej len platonický. Paradoxne, mal by smerovať k tomu, aby sa spamätal. Výsledok je presne opačný - vyčíňa stále bezškrupulóznejšie. Ukazuje sa, čo sme napísali - bolo obrovskou chybou Bugára, že otvoril otázku výmeny premiéra verejne. Keby sa zdržal, nikdy by neuzrel svetlo sveta tento rozhovor.
Samozrejme, Dzurindove výpady proti SMK politicky nič zásadne nemenia. Sme už dávno za hranicou, keď v tejto koalícii mali slová nejakú váhu. Obsah, ktorým sa predviedol, však nasvecuje premiéra v takom zápornom svetle, že začína byť skutočne legitímna úvaha, či by jeho pád nebol predsa len spoločensky prínosnejší ako zotrvanie za každú cenu. Pri plnom vedomí, že všetky alternatívne koaličné usporiadania, s predčasnými voľbami či bez nich, môžu byť iba horšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
