rakúskeho Inštitútu pre hospodársky výskum Wifo. Aj keď HDP prístupových krajín rastie dvakrát tak rýchlo ako HDP 15 súčasných členských krajín EÚ, bude novým krajinám trvať 20 až 60 rokov, kým dosiahnu priemerné príjmy európskej pätnástky, odhaduje britský časopis Economist.

Najkratší čas potrebný na zotavenie sa pripisuje Cypru, najdlhší Poľsku. Zástupca šéfa Wifo Karl Aiginger porovnal súčasné rozšírenie EÚ s rozšírením únie o južné krajiny Španielsko, Portugalsko a Grécko v 80. rokoch. Vtedy sa do únie prijali hospodársky a politicky podobné ekonomiky, ktoré už mali dlhú tradíciu trhového hospodárstva. Navyše, tieto tri južné krajiny boli na rozdiel od terajších prístupových východoeurópskych krajín geograficky vzdialené. Grécko a Portugalsko vtedy nehraničili so žiadnou krajinou EÚ. Aj pri rozšírení únie smerom na juh bol proces zotavenia pomalý. Zatiaľ čo HDP únie za posledné 4 desaťročia vzrástol v priemere o 3 %, v južných krajinách bol rast so 4 % len mierne rýchlejší. Oproti terajším prístupovým krajinám predstavuje rozdiel v raste za posledných 7 rokov v priemere 1,4 %, ale v posledných rokoch sa rozdiel v slabej hospodárskej situácii EÚ zväčšuje.

Prognóza na roky 2003 až 2008 predpokladá 1,3-% rastový rozdiel s ročným nárastom 2,2 % v 15 starých krajinách EÚ a 3,5 % v nových členských krajinách. V prístupových krajinách predstavuje HDP na obyvateľa 46 % hodnoty starých krajín únie, oproti tomu je pracovná produktivita vyššia o 52 %. To znamená, že prístupové krajiny vyrábajú svoje výrobky o 10 % cenovo výhodnejšie ako staré členské krajiny únie. Produkčný náskok "Západu", spočívajúci v kvalitatívne hodnotnejšej produkcii, by sa mal v najbližších rokoch zachovať, povedal Aiginger.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.