bezpečnostným i hospodárskym záujmom štátu by len ublížili.
Fakt je, že téma nespadla úplne z Marsu. Po tom, čo ľudovec José Maria Aznar prehral voľby, sa Španieli z Iraku v júni sťahujú. Oni dodali prvý impulz. Netreba len zabúdať, že socialista José Luis Zapatero s agendou vypratania vojsk išiel do kampane a k víťastvu mu výdatne pomohol madridský masaker tri dni pred voľbami. Nedávno načrtol podobnú možnosť aj odstupujúci poľský premiér Leszek Miller - tu sa zase nedá nevšimnúť, že u severných susedov sa blížia predčasné voľby. Zároveň však Miller povedal, že Poľsko odchod nezvažuje v horizonte nejakých mesiacov, ale perspektívne. Tak či inak, ak dvaja zo štyroch (ešte Británia a Taliansko) najbližších spojencov USA sa takto rozkmitajú, je vlastne prirodzené, že debata o zmysluplnosti zotrvania v Iraku sa rozprúdila aj v Európe.
Naši politici teda originálni nie sú. Líšia sa však v podstatných detailoch. Úplne von z obrazu je Robert Fico, ktorý by "ako premiér okamžite stiahol vojakov z Iraku, pokiaľ by medzinárodné sily nemali mandát OSN". Nuž - kým sa stane Fico premiérom, dovtedy už žiadne medzinárodné sily v Iraku dávno nebudú. Predseda Smeru navyše asi netuší, že USA o poverenie BR OSN usilujú a v dohľadnej dobe ho aj - s vysokou pravdepodobnosťou - získajú.
Dôležitejšie je, že mandát OSN už dnes nie je písmo sväté ani pre najväčších odporcov invázie. Nemecko má predsa v Iraku tiež svoje jednotky a vládny hovorca vzápätí po Madride vyhlásil, že "o ničom podobnom neuvažujeme". Naopak, nemeckí špecialisti práve začínajú cvičiť príslušníkov novej irackej polície. Fico nevie, že dnes už svetovou témou nie je mandát OSN, ani to, či rozhodnutie USA a Británie pred rokom bolo správne alebo nesprávne. Ak teraz niekto prehodnocuje svoje pozície, tak preto, lebo väčšina spojencov nemá v Iraku bojové zložky, ale poriadkové a humanitárne jednotky, ktoré boli vyslané na zabezpečenie mieru. Problém je, že to, čo sa v Iraku odohráva, vyzerá skôr na vojnu. A jednotky, ktoré nie sú špeciálne bojovo pripravené, môžu byť skutočne ohrozené. A to je druhý impulz úvah o odchode - prudké zhoršenie bezpečnostnej situácie v Iraku. Nedá sa teda povedať, že zajačie úvahy by boli celkom nelegitímne: Briti, Taliani i Bulhari už majú svojich padlých a to sa domácej verejnosti, pochopiteľne, ťažko vysvetľuje. Politici sú naozaj "svojím spôsobom za vojakov zodpovední" (Irena Belohorská). Verejne sa dezerciou zaoberať je však zbytočné a škodlivé.
Keby všetky štáty protiteroristickej koalície, alebo významná časť, svojich vojakov stiahli, potvrdili by fakticky správnosť taktiky fundamentalistov, ktorí terajšie nepokoje v Iraku vyvolali. Krok nového španielskeho premiéra je zavrhnutiahodný práve preto, lebo obnažuje slabosť demokratického štátu, ktorý ustupuje pred násilím a vydieraním vrahov a banditov. Isteže, Zapatero môže povedať, že stiahnutie mal ako hlavný chod vo volebnom programe; práve masaker v Madride však bol príležitosťou, ktorá mu dávala právo po voľbách sa vzoprieť a povedať - vydierať sa nenecháme. Keďže situáciu absolútne nepochopil, teroristi dnes trúbia do sveta, že na poslušných Španielov už nebudú útočiť... A arciterorista najväčší, Usáma bin Ládin, dokonca ponúka Európe "mier", ak odíde z Iraku. Našťastie, toto ultimátum Európska únia jednomyseľne a hneď odmietla. Ako potom ale môže niekto súdny vážne rozmýšľať o tom, že z Iraku predsa len odíde skôr, než sa naplnia zámery misie???
Vladimír Palko však termín zotrvania vojakov v Iraku navrhuje ako námet na "serióznu diskusiu". Nie je jasné, čo má obnášať takáto debata; čo sa týka bezpečnostnej situácie na Slovensku, práve Palko nedávno vyhlasoval, že nám tu nič nehrozí. Ako jediný z ministrov vnútra V-4 ani nepovažoval za nutné prijímať po Madride mimoriadne opatrenia. Premiér Dzurinda dokonca ani nechcel zvolávať bezpečnostnú radu štátu (zvolala sa až na nátlak Schustera). Ďalšia oblasť prípadnej diskusie by mohla byť hospodárska. Zo stiahnutia jednotiek by sme ale "vyťažili" len čistú stratu. V biznise, zvanom rekonštrukcia Iraku, robia Američania prísnu selekciu podľa stupňa zaangažovanosti. Zoznam krajín, ktorých firmy sa môžu dostať k subdodávateľským zmluvám, nezostavoval Biely dom, ani Kongres, ani US vláda ako celok, ale - Pentagon.
Nevidieť teda jedinú rovinu problému, o ktorej by sa dalo seriózne diskutovať. Napokon a na prekvapenie, uvedomuje si to aj náš nový prezident, ktorý sa dva dni po zvolení jednoznačne postavil za zotrvanie v Iraku. Kto by si kedy bol pomyslel, že Ivan Gašparovič bude vidieť veci reálnejšie a rozumnejšie ako Vladimír Palko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
