spisovateľom. Pred časom som si kúpil jeho prvotinu "Kde je vôľa, tam je cesta" a veľmi sa mi páčilo, ako dokázal svoje politické zážitky spracovať do knižnej podoby. Keď bol pán premiér nedávno u nás, nechal som si ju od neho aj podpísať a teraz to ukazujem každému v dedine. Nedávno mi však kamarát povedal, že pán premiér, ktorého ináč stále volím, písal kedysi aj básničky. Lenže nikde ich neviem zohnať a dosť ma to mrzí. Vy máte predsa len väčšie možnosti, nevedeli by ste zistiť, či sa niekde zachovali? Bol by som vám nesmierne povďačný a zaviazaný. Vopred vám ďakujem za vašu snahu.
Drahoslav Dulovič (Ulič)
- Milý pán Drahoslav, musíme sa vám priznať, dalo nám to veľa práce, pokiaľ sa nám podarilo nájsť to, o čo ste nás požiadali. Podľa literárnych teoretikov sú totiž jedinými zachovalými spisovateľskými aktivitami Mikuláša Dzurindu práve vami spomínaná beletria "Kde je vôľa, tam je cesta" a jeho bájka z leta minulého roka o SKUPINKE škodiacej záujmom SDKÚ a Slovenska. Istá polemika medzi koaličnými a opozičnými teoretikmi sa doteraz vedie o skutočnosti, či do jeho spisovateľských aktivít patrí aj výrok z roku 1998 o tom, že v prípade jeho zvolenia budú mať občania Slovenska DVOJNÁSOBNÉ PLATY. Tým sa jeho výpočet spisovateľských aktivít síce oficiálne končí, no nám sa po dvoch dňoch strávených v Štátnej vedeckej knižnici podarilo nájsť aj jeho úplne premiérovú básničku POMNÍK VĎAKY. Tá podľa dobových prameňov vyšla v Almanachu stredoškolákov a náš súčasný premiér ju napísal v roku 1973 ako študent druhého ročníka na SPŠ v Spišskej Novej Vsi. Keďže báseň ani po 21 rokoch od svojho uvedenia nestratila nič na svojej aktuálnosti, želáme nielen vám, pán Drahoslav, jej príjemné čítanie.
POMNÍK VĎAKY
Hoci som mladý, pochabý, hoc dokázať chcem viac a viac,
už neraz som sa zamyslel, dozadu hlavu obrátiac.
A čo som videl? Život bohatý, plynúci v šťastnej krajine, veselé detstvo chlapčenské v slobodnej, šťastnej rodine.
Čím rokov viac, čím starší som, tým viac sa zamýšľam,
ako to, že domov môj teplučký stále mám?!
Za to, že neviem, čo zrada, klam, že život to je pre mňa dar, nie utrpenie, klamstvo, mar, vďaka ti, slávny Február!
Vďaka ti, robotník i roľník, vďaka ti, otec, mať,
že môžem rojčiť, stále sniť, slobodnej zeme plody brať.
Premnoho vďaky v srdci mám, že môžem šťastne dnešok žiť, snežienok ráno natrhať, potom zas večer s milou byť.
Nuž, počuj, otec, drahá mať, počúvaj, šťastná moja vlasť, keď toľkú radosť v duši mám, čo všetkým sľúbim darovať.
Nechcem byt dlžník večitý, chcem polia, lúky orávať
a zrno šťastia, slobody do všetkých hriadok zasievať.
Autor: jsv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
