Prahy sú plné fanúšikov. Hádate správne. Pre šport - a hlavne hokej - milujúcu verejnosť nastal čas eufórie a nekonečnej nádeje. Ulice sa v určitých časových úsekoch vyprázdňujú. Mnohé rodiny zostávajú doma s očami prilepenými na televízne obrazovky a ich zbožným želaním je zisk majstrovského titulu. Vo voľnom - nehokejovom čase - sa potom občania venujú najnovšiemu "módnemu" trendu - nákupu najmä cukru a ryže vo veľkom. Treba to brať doslovne, lebo ako dokazujú prieskumy, nejde o nijaké kilá, ale rovno metráky, aby skratka neprišli ani panelákove mravce. Že o zvýšenie cien spomínaných dvoch i ďalších komodít po našom vstupe do Európskej únie naozaj pôjde, povrdil aj jeden z poľnohospodárskych ekonómov. "Určité zvýšenie spotrebiteľských cien potravín vyplynie z toho, že únia udržuje vysoké farmárske ceny." Až teraz sa dozvedáme, že priemerný rast cien sa odhaduje na 5 až desať percent. To sa, samozrejme, v rôznnych letáčikoch, brožúrkach a verejných vystúpeniach politikov pred vstupom do únie až tak okato neobjavilo. Ak k tomu propočítame ešte 4,5 percent rastu cien potravín za prvý štvrťrok tohto roka (i keď vraj v marci začali ceny potravín klesať), nemožno sa čudovať, že slovenské zástavy v cene 900-1200 Sk sa nekupujú ale kradnú. Vráťme sa však potravinám. Ak dlho hľadáte, nájdete okrem poukazu na rast cien aj jednu radostnú správu: zlacnejú vína a čokoláda z dovozu. Uf, to budú na Slovensku hody ako v raji...
Uplynul týždeň od prezidentských volieb, takže máme novú hlavu štátu. Vlastne ešte nemáme, kým v júni nezloží prezidentský sľub. A vlastne nemáme nijakú, ak poctivo sledujete správy. Možnože už odchádzajúci prezident balí dvojplatničku, preto nemá čas, aby sa venoval prezidentovaniu. Hoci to pred piatimi rokmi a pred stranou, vládou a ľudom sľúbil. Podľa oficiálnej správy Rudolf Schuster zmenil pôvodný plán a rozhodol sa, že pred ukončením svojho funčného obdobia už nevystúpi pred plénom parlamentu s pravidelnou správou o stave republiky. Pôvodne ju chcel predniesť po začlenení Slovenska do EÚ. Nakoľko po svojej neúspešnej kandidatúre s predstaviľmi tlačených ani elektronických médií nekomunikuje - okrem zahraničných - o výhovorku požiadal svojho hovorcu. A tak sa našinec vlastne nedozvedel dôvod, pre ktorý prezident nevyužije svoje právo referovať pred parlamentom. "Rozhodol sa, že nevystúpi," povedal jeho hovorca Ján Füle. Toto hlbkoobsažné odôvodnenie nakoniec mohlo zaznieť aj kratšie. Na otázku: Prečo? stačilo odpovedať: Preto. Ktovie, či vzhľadom na svoju nečinnosť prispeje časťou takto "ušetreného" platu na charitatívne účely...
V jeho stopách kráča aj porazený z druhého kola prezidentských volieb Vladimír Mečiar. Aspoň čo sa komunikácie týka a nepripustenia si možnosti porážky.
Po tom, čo sa v štúdiu televízie tváril, ako by mu v pieskoviska zlé deti zničili bábovku, chodí iba utajenými chodbami. Pripomeňme si, že pred kamerami odmietol Ivanovi Gašparovičovi zablahoželať aj s príslušným komentárom: "Človek, ktorý klame, môže sedieť aj v siedmich prezidentských kožiach, pre mňa ostane len klamárom", povedal na adresu svojho bývalého súputnika. Predseda LS-HZDS odmietol aj akúkoľvek spoluprácu s budúcim prezidentom: "S človekom, ktorý ma verejne nazve luhárom, si ja nemám čo povedať". Aby reč nestála, pripomeňme si október v roku 1998. V relácii Ako ďalej pán predseda vlády? na STV sa s občanmi srdcorvúco lúčil po tom, ako tretíkrát opúšťal milované premiérske kreslo. Zamával divákom so smutných kukučon, stihol ešte zaspievať aj Spánombohom a nezabudol tvrdiť, že odchádza iba s "korzičkou". A vôbec, chudoba bola jeho poznávacím znamením, veď už niekoľko rokov pred týmto dátumom mnohokrát opakoval, že "nič som neprivatizoval pre seba ani pre svoju rodinu, ani pre svojich príbuzných". Beťár jeden, zabudol dodať, že bohatstvo mu spadlo z neba ako nebeská mana...
V týchto dňoch pribudla na Slovensku nová rarita. Objasniť jej pôvod a autorstvo by bolo na dlhé lakte, ale predsa. Kde bolo tam bolo, narodila sa po nežnej revolúcii jedna z mnohých strán, lebo sme chceli ukázať, že nie sme nijakí trochári. Do vienka dostala statného orla, veľkú vatru a budúceho odhodlaného tankistu. Zrodila sa SNS. Rástla, rozvíjala sa, až jej kde-kto závidel, ale našiel sa aj dobrodinec, ktorý si povedal, že on ju naučí lepšie skákať cez vatru, lebo má na to učiteľský diplom a nakoniec ani vo vrhačských disciplínach sa nedá len tak ľahko poraziť. Nakoniec vysvitlo, že on nie je on ale ona, a že nehádže hocičím, ale výlučne iba drevenýn vajcom, ako sa na pravú dámu patrí. Postupom času vysvitlo, že aj ten tankista je k ničomu, lebo mu zobrali vodičák po tom, čo sa istá trubička zazelenala. Ak máme pokračovať konkrétne, SNS zostala jej a tankista si hľadal nový džob, lebo jazda na drahej motorke a vlastnej jachte ho už plne neuspokojovala. A tak sa zrodila sestra SNS - P SNS (pre nezainteresovaných P znamená Pravá). Kde sa dvaja bijú, zvíťazí tretí - Peter Súľovský, ktorý sa stal novým predsedom SNS. Poďme do reality. Členstvo strany spory medzi Malíkovou a Slotom prestali baviť, keď sa po posledných voľbách nedostali do parlamentu. Petra Súľovského zvolil za predsedu SNS v máji minulého roku snem v Detve, a nový predseda bol zapísaný aj na ministerstve vnútra ako štatutár SNS. K lámaniu chleba došlo až v čase príprav na zvolenie europoslancov. Malíková-Slota-Sitek spojili do trojkoalície SNS, P SNS a SNJ a pripravovali sa na eurovoľby. Nevyšlo to.
Dnes teda situácia vyzerá takto: Senát najvyššieho súdu zrušil rozhodnutie ministerrstva vnútra, ktoré za štatutára zapísalo Súľovského s tým, že ministerstvo vnútra musí znova rozhodnúť, kto bude SNS viesť ďalej.
Nič to však nemení na veci, že v čase, keď sa podávali kandidátske listiny na eurovoľby, štatutárom bol ešte Peter Súľovský, a tak trojkoalície nemá šancu.
Kto kolotoču okolo SNS-iek nerozumie, koľko ich je a koľko je predsedov, mal by sa vrhnúť na lúštenie hádaniek, aby si cibril mozog. Najlepší lúštiteľ vraj bude zapísaný ako nový štatutár...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
