prvom rade.
Vládne strany sa pustili do veľkého pripomienkovania budúcoročného rozpočtu, ktorý upiekol Ivan Mikloš a jeho úradnícky aparát. Hoci schvaľovať sa bude až na jeseň (alebo skôr v decembri), súc poučení z vlaňajška, dnes už Bugár, Rusko a spol. vedia, že čo si na jar nevybojujú pri porciovaní miliardových balíkov, to už neskôr zbytočne dolujú medzi tzv. prioritami rozpočtu. Priority sú totiž zvyšky na zalepenie očí nespokojných - vlani im takto Mikloš podhodil 8 miliárd. Celková suma výdavkov pritom bola 310 miliárd...
Ambícia koaličných lídrov mať väčší vplyv na základné východiská rozpočtu je nesporne oprávnená. Oni a ich strany sa budú v konečnom dôsledku zodpovedať vo voľbách - nie úradníci na ministerstve financií. Odvrátenou stranou tejto väzby je, že zodpovednosť pred voličom je rodnou sestrou rozhadzovačnosti a populizmu. Strany presadzujú vlastné hľadiská, ktoré sledujú často - niekedy aj vždy - záujmy úzko partajné, parciálne a skupinové. Z občianskeho pohľadu je teda zodpovednejšie fandiť v týchto stretoch ministrovi financií. Aj on je síce straník a podlieha lobistom (Národné tenisové centrum, napríklad), priority má však predsa len nastavené inak - musí ustrážiť rovnováhu verejných peňazí. Keby koaličným papalášom vyhovel vo všetkom, čo im vidí na očiach, skončili by sme v Argentíne...
Samozrejme, i Bugár a spol. vedia, že kdesi existuje hranica. Problém je - a zďaleka nie iba na Slovensku - že tú hranicu necítia, z podstaty svojej pozície, správne. Miklošovi (predtým Schmögnerovej) však veľké starosti doteraz nespôsobili, keďže sa každoročne spamätávali až na jeseň, keď sa so základnými číslami už nedalo hýbať (skončili by sme v rozpočtovom provizóriu). Teraz akoby prichádzala zmena. Sám Mikloš prispel značnou mierou k ich prebudeniu tým, že obnažil zdanlivo široký priestor na manipulovanie s miliardami, keď najprv politicky nešťastne zvýšil spotrebné dane, aby zapchal domnelé diery, a na konci roka napokon ešte vykázal rekordný prebytok (oproti plánovanému deficitu) 16 miliárd. Napriek tomu, že výnosy zo zvýšenia SD zaostali za očakávaniami...
Rozpočtové bitky teda menia sezónu - z jesene na jar. Len rok je zlý - horší si nemohli ani vybrať. Zápas o miliardy totiž vstupuje do vysokých hier o budúcnosť rozloženej koalície. To vyplýva z podstaty veci - mať palec nad prerozdeľovaním zdrojov je jeden z najsilnejších motívov pre udržanie moci. Pozícia Ivana Mikloša sa oslabuje úmerne oslabovaniu SDKÚ a Mikuláša Dzurindu. Rozmýšľajúci občan-daňový poplatník sa takto ocitá v dosť schizofrenickej situácii; musí sympatizovať so snahami o politickú konsolidáciu, aj trebárs cestou nového usporiadania v koalícii. To by bolo ideálne výmenou premiéra, keďže výhrady voči jeho pôsobeniu sú oprávnené ešte aj vtedy, keď nimi ultimatívne šermuje Slobodné fórum. Na strane druhej, otrasený premiér je ideálnou trampolínou k nájazdom na rozpočet, ktorý stráži jeho najvernejší spojenec Mikloš. Ten zaslúži podporu - aby nepodľahol pokušeniu uplácať. Vie si niekto predstaviť presvedčivejší negociačný argument v rukách Dzurindu, ako ustupovanie požiadavkám SMK, KDH, ANO a SF?
Pred dvomi mesiacmi ešte Ivan Mikloš tvrdo odmietal jednorázových tisíc korún pre dôchodcov. Dnes už sú hotovou vecou... Ľudovít Kaník už slávnostne ohlásil zvýšenie asi desiatky rôznych sociálnych dávok a príspevkov. Aj takých, o ktorých sme ani netušili, že vôbec existujú - napríklad príspevku na opotrebovanie šatstva... Je zrejmé, že jedinečnú príležitosť už zavetrili všetci lobisti. Združenie miest a obcí vytiahlo s veľkým rámusom proti základnému reformnému manévru, ktorý desať rokov urgovalo - fiškálnej decentralizácii. Podľa návrhu zákona dostanú obce, mestá a "vúcky" temer celých sto percent výnosov najdynamickejšej dane - z príjmov fyzických osôb. Pred zopár rokmi nemohli o vlastných príjmoch ani snívať - teraz je im to málo. A expert SMK na verejnú správu Iván Farkas už trúbi, že jeho strana má veľké námietky proti tomu, že rozpočet už nepočíta so samostatnou kapitolou pre samosprávy. Vlastné príjmy zrazu nestačia - treba ešte aj dotácie... A i Pavol Hrušovský mrmle, že o decentralizácii chce rokovať na koaličnej rade. Mikloš sa bráni protiútokom - v rozpočte na rok 2005 navrhuje znížiť príspevok poľnohospodárom na 40 percent úrovne EÚ (teraz je 52,5, teda skoro maximum). Vynikajúci nápad, nemá však vyšší cieľ, len preventívne brzdiť SMK, ktorá má najkrvavejšie oči. A tak ďalej - dalo by sa pokračovať.
Zápas o budúcnosť koalície môže skončiť aj rozvratom verejných financií. Zatiaľ sa nič nedeje, ale rozpočet je evidentne frontovou líniou, na ktorej sa zvedú najtvrdšie boje. O peniaze ide vždy až v prvom rade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
