jadrovej katastrofy, následky ktorej obyvateľstvo Ukrajiny ešte stále ostro pociťuje.
Za takmer 18 rokov od havárie sa vynaložilo veľké úsilie na odstránenie jej následkov tak zo strany štátu, ako aj medzinárodného spoločenstva. S cieľom likvidácie následkov havárie sa uskutočnil obrovský objem prác, evakuovali obyvateľov 74 obcí a miest, medzi nimi Pripjate a Černobyľa. Plocha opustenej pôdy na Ukrajine je 2 044 kilometrov štvorcových a po ukončení evakuácie sa zväčšila ešte približne o 1800 km2.
Aby sa predišlo rozptylu rádioaktívneho odpadu z narušeného 4. bloku a zabránilo prieniku vody do jeho vnútra, izolovali ho od okolitého prostredia a pretvorili na objekt úkryt (sarkofág). Tisíce odborníkov, riskujúc svoje zdravie, sa bezprostredne zúčastňovali na jeho vytvorení nad havarovaným 4. blokom elektrárne. Iba 6 mesiacov potrebovali vedci, projektanti a stavbári na vypracovanie unikátnych technológií a na výstavbu a zariadenie stavby, ktorá nemá obdobu vo svetovej praxi.
Aktuálnymi otázkami, ktoré ešte treba riešiť, zostáva určenie rizikových faktorov pre zdravie, ktoré súvisia s ožiarením po černobyľskej havárii, integrálnych ukazovateľov (indexov) škody z ožiarenia pre výpočet rizík, poznanie vplyvu rádioaktívneho zamorenia na životné prostredie, rozpracovanie nových stratégií riešenia problematiky šírenia rádionuklidov vo vode, vzduchu a v pôde a štúdium možných následkov týchto javov pre konkrétne skupiny obyvateľstva, ktoré sú rizikové v súvislosti s ich spôsobom života. Najcitlivejšou bola a dodnes zostavá problematika určenia dávok ožiarenia ľudí.
Zdravotnícke zariadenia sa v období po havárii aktívne zúčastňujú na početných medzinárodných projektoch zameraných na štúdium vplyvu následkov havárie na zdravie ľudí. Počas štyroch rokov sa plnil projekt Medzinárodnej ligy Červeného kríža a Červeného polmesiaca zameraný na vyšetrenie detí Volyňskej a Rovnianskej oblasti, ktoré žijú na radiačne zamorenom území.
Na základe memoranda Ministerstva zdravotníctva Ukrajiny a Memoriálneho fondu Sasakawa z mája 1991 bol zrealizovaný projekt Sasakawa - Černobyľ. V rámci neho sa zriadili dve diagnostické centrá - v Kyjeve a v Korosteni. Pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie sa plnil program IRNESA s pilotnými projektmi ako štítna žľaza, hematológia, epidemiologický register a psychický rozvoj dieťaťa ožiareného vnútorne, ktoré boli doplnené dozimetrickým sprievodcom. V priebehu plnenia programu zdravotnícke inštitúcie Ukrajiny dostali zariadenie, reaktívny a spotrebný materiál v sume 5 miliónov USD. Spolu 22 mladých vedcov sa zúčastnilo na zahraničných stážach, uskutočnilo sa 12 vedeckých konferencií a 7 sumarizačných vedeckých porád.
V rámci projektu UNESCO bola poskytnutá pomoc na nákup zariadenia pre hematologické oddelenie Ukrajinskej detskej špecializovanej nemocnice Ochmatdyt (660-tisíc USD). Vytvorila sa legislatívna základňa, novelizované národné normy radiačnej bezpečnosti, pravidlá fyzickej ochrany, základné ustanovenia pre zabezpečenie bezpečnosti atómových elektrárni. Zároveň však treba konštatovať, že v oblasti jadrovej a radiačnej bezpečnosti ešte zostáva rad nevyriešených otázok, yžadujúcich si riešenie na legislatívnej úrovni. Kabinet ministrov (vláda) Ukrajiny zatiaľ nepredložil Najvyššej rade (parlamentu) Ukrajiny návrhy zákonov o zriadení a činnosti fondu na zastavenie prevádzky jadrových zariadení, o založení fondu na zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom a novelizáciu Zákonníka Ukrajiny o administratívnych priestupkoch v súvislosti so zavedením mechanizmov finančného zabezpečenia civilnej zodpovednosti za jadrové škody.
Po černobyľskej havárii sa prioritným princípom štátnej politiky stalo vytvorenie národného systému medzinárodno-právnych mechanizmov zabezpečenia bezpečného využitia jadrovej energie. V súčasnosti je Ukrajina je účastníkom prakticky všetkých medzinárodných dohovorov vo sfére jadrovej a radiačnej bezpečnosti. Súbor opatrení na likvidáciu následkov černobyľskej havárie, ktorý bol prijatý bezprostredne po nej sa realizuje naďalej a prebieha i v súčasnosti.
Generálny konzulát Ukrajiny v Prešove
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
