študentky z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. "Ide v podstate o simulovaný súdny proces pred Európskym súdom pre ľudské práva, teda je to súd Rady Európy," hovorí Marianna Tóthová, jedna z trojice študentiek.

Na tohtoročnej súťaži sa zišlo spolu 57 družstiev z 21 krajín a to košické tvorili Katarína Babčáková, Niki Varholáková, Marianna Tóthová a ich odborná pomoc a dozor, JUDr. Martina Jánošíková, asistetka na Katedre medzinárodného práva PF UPJŠ.

"Družstvá dostanú niekedy v decembri prípad, ktorý majú rozobrať, poslať právnickú prácu. A 13. 16. apríla sa konala ústna časť už teda pred Súdom Rady Európy v Štrasburgu. Družstvá sú rozdelené na tie, ktoré zastupujú štát a navrhovateľov, teda žalobcov. Tieto pozície sú známe už vopred, takže sa v tomto duchu pripravuje aj práca."

Celá súťaž, všetky procesy však prebiehajú vo francúzskom jazyku, čo vo vysokej konkurencii francúzskych a frankofónnych krajín mohol byť handicap. "Všetky tri vieme natoľko dobre po francúzsky, že s porozumením sme nemali problém. No napríklad, keď sme mali záverečné prejavy a Francúzi mali posledných 5 minút, tak to rozbehli, že sme nestíhali všetko sledovať," priznáva Marianna. Dievčatá vedeli, že na súťaž idú, 4 mesiace dopredu, a tak boli po odbornej i jazykovej stránke perfektne pripravené.

Prípad, ktorý sa riešil v Štrasburgu tento rok reflektuje na v súčasnosti veľmi obľúbené TV Reality Shows, kde sú ľudia zavretí v jednom dome alebo na jednom ostrove a sú snímaní kamerami 24 hodín denne. "Bol to prípad fiktívny. Na jednej strane stáli obhajcovia štátu a na druhej strane účastníci hry, ktorá sa odohrala na istom tiež fiktívnom ostrove, kde sa stali rôzne udalosti, ktoré viedli k porušeniu základných ľudských práv vzhľadom na terorizmus a telereality," hovorí Niki Varholáková.

Košické študentky, obhajujúce pozície štátu, sa dostali pred súd až druhý deň pojednávaní. "V prvý deň sme to tam len tak sledovali, že čo a ako sa bude diať. Naša škola totižto nemá tradíciu v tejto súťaži na rozdiel od francúzskych škôl, kde je účasť už aj otázkou prestíže. Teda presnejšie, pred siedmimi ôsmimi rokmi študenti z našej školy na súťaž chodievali, ale potom to akosi zaniklo," osvetlila nám situáciu Katarína Babčáková. A skutočne, francúzski študenti a vôbec francúzske právnické školy berú túto súťaž veľmi vážne. "Do finále sa dostali školy Limoche a Sorbonna. A tí študenti doslova plakali, keď vyhlasovali finalistov."

Dostať sa však až do Štrasburgu nebolo ľahké nielen po stránke vedomostnej. "Účastnícky poplatok súťaže je veľmi vysoký a takisto ani cesta nie je hradená. Preto sme veľmi vďačné, že nám Open Society Foundation poskytla grant," vraví Marianna Tóthová. Avšak keď už tam boli, neprešiel deň, ktorý by neprežili naplno.

"Ochutnali sme skvelú francúzsku kuchyňu. Večerali sme v tých ich krčmičkách, čo sa zvonku tvária ako reštaurácie, obedúvali sme v budove Rady Európy medzi všetkými tými úradníkmi, kde by sme sa za normálnych okolností vôbec nedostali. V komplexe Rady Európy sme sa mohli úplne voľne pohybovať. Poobede po súde sme chodievali domov, čo bolo vzdialené asi hodinku chôdze, pešo, aby sme si pozreli pamiatky... Celý program bol neuveriteľne nabitý, každý deň bol trochu iný, skutočne to bolo veľmi dobre zorganizované," prezradila nám Katarína.

V Štrasburgu sa potvrdilo aj to, že Slovenky sú zrejme najkrajšie ženy Európy. "Išli sme všetky štyri po ulici a oproti nám išli Arabi, nie takí praví, ale už pomiešaní. Tak sa na nás zapozerali a vravia nám: 'Vy ste pravé ženy, máte šťastie.' Boli sme takou atrakciou, predsa obliekame sa konzervatívnejšie. A keď je niečo iné, tak to zaujme," smeje sa Katka Babčáková. Na súde zas zaujali okrem svojej skvelej francúzštiny aj zapožičanými školskými prodekanskými talármi s čiapkou. "Bolo to pre nich také iné."

Ako obyčajne, takéto cesty za poznaním, za niečím novým sa končia maximálne nadšenými víziam do budúcnosti. Ľudia sa vracajú plní energie, s inšpiráciou do ďalšieho života, ktorá sa zdá byť večná a nezničiteľná. "Dalo nám to silnú motiváciu do ďalšej práce. Je to také klišé, ale keď som videla, ako tam tí ľudia makajú... V podstate nie je to len o tom, že tu sme na škole, urobíme si skúšku a ideme domov. Ten svet je niekde úplne inde, je omnoho ďalej."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.