povedať, že Kalamajky už nie sú len tradíciou šrobárkarskou, no i tradíciou košickou. Totiž nielen študenti Šrobárky prišli v piatok, 23.4., aby sa zabavili na show pripravenej študentmi pre študentov, profesorov a tých ostatných.
Pominúc vietor, ktorý robil problémy najmä pri udržiavaní stability scény, počasie účinkujúcim prialo, a tak sa krátko po 17.00 začalo s mažoretkami a príhovorom, ktorý upozornil hlavne na leitmotív tohtoročných Kalamajok. EuroKalamajky sladké pokušenie. Tak znel titulok a na onej sladkosti mu pridával i maskot podujatia, Kalasrdiečko, rozhadzujúci cukríky do publika.
"EuroKalamajky práve z toho dôvodu, že tento rok vstupujeme do Európskej únie a nám sa to zdalo ako vhodný námet pre našu študentskú recesiu, ktorou Kalamajky každoročne sú. Bola to taká naša malá oslava," hovorí Marcel Vrchota, jeden z účinkujúcich. Naozaj, povestná recesívnosť Kalamajok sa prejavila naplno, niekedy až nadmieru, no stále ostávajúc v rovine, ktorá neuráža, ale pobaví. Ako to už býva zvykom, tanečné čísla striedali parodické a parodizujúce scénky plné nastavených zrkadiel, ktoré mali za úlohu odraziť či už súčasnosť alebo časy minulé.
Jednoznačne tradičnou zložkou akýchkoľvek študentských a školských podujatí bývajú tancujúci chlapci. Tohtoročné Kalamajky mali takýchto čísle dokonca dve. Ľahké "slečny" z Moulin Rouge, ktoré v rytme odhaľovali svoje svalnaté telá a takisto sa vyzliekajúci, no tentoraz športovci v cyklistických elasťákoch ako paródia na tae-bo.
Tancujúce dievčatá predviedli síce omnoho ladnejšie a esteticky jemnejšie čísla, no až takú búrlivú reakciu nezožali. Ktovie prečo... :-)
Medzi čísla reflektujúce na súčasnosť patrilo i číslo prvákov, ktorí v oblečení povyťahovanom zo skríň starých mám a otcov tanečnou choreografiou "protestovali" za vyššie dôchodky. Obľúbenou témou posledných desiatich rokov sú i naši rómski spoluobčania. Aj Šrobárčania zapojili do programu zbližovania kultúr - dokonale rómsky prízvuk, kvetované sukne, strapcovité šatky a farebné ponožky do topánok dokreslili ukážky rómskych tancov a dialóg žien čakajúcich, kým sa manželia vrátia z "nákupu"...
Paródiu na film Charlieho anjeli spojila 4.D. s udalosťami v škole, a tak sa z toho vykľula scénka s názvom Marečkovi anjeli. Tri agentky, Salám Hussajn, bomba a práva šrobárkarskych fajčiarov vytvorili spolu akčnú hru o jednom dejstve, kde je namiesto študentov obyčajne fajčievajúcich pri budove UPJŠ riaditeľkou potrestaný nevinný. Ten v spolupráci so spomínaných Salámom Hussajnom nakoniec vyhodí "úpéjéešku" do vzduchu a príbeh končí.
No najväčší, sčasti nostalgický úsmev na tvárach profesorov vyvolali scénky so spomienkami na časy socializmu. Paradoxne, zasmiali sa i študenti, i keď žiaden o tomto období nevie nič viac než to, čo mu bolo interpretované rodičmi, dejepisármi a ostatnými, ktorí to prežili. Úsmevné scénky z príprav akadémie k výročiu VOSR, spartakiáda, červené šatky, ruské pesničky i výstrel z Aurory by mali očividne obrovský úspech aj pred rokom 1989. Samozrejme, až keby si účinkujúci odpustili onen ironický podtón. Avšak súdruhov by zrejme nepotešila scénka, v ktorej matka stojaca v obrovskom rade so šťastným úsmevom hovorí synovi: "Synak, došli banány! A toto sú pomaranče! Až od súdruhov z Afriky!" A takisto ani Karel Gott by nemal z tohtoročných Kalamajok radosť. Božský Kája so svojím slávičím hlasom bol totiž spolu s riaditeľkou najčastejšie sa objavujúcou postavičkou v hraných scénkach.
Pravdou však ostáva, že mnohí Nešrobárčania scénky nepochopili. Mnohé z nich totiž odkazovali na vnútroškolský, miestami až vnútrotriedny život, čo študentovi sťažovalo cestu k pointe. Aj preto boli niektoré reakcie na čísla viac než rozpačité. Takisto by sa niektorým dala vytknúť prílišná otvorenosť mnohokrát je jemný a skrytý humor lepší než otvorené parodovanie ľudí a udalostí. Anonymný hlas z publika takisto komentoval fakt, že po viac než tridsiatich rokoch existencie Kalamajok sa nedá vyhnúť opakovaniu sa, no honba za novými a novými nápadmi je zrejme tiež škodlivá. "Takí sa snažia byť invenční, až je to kontraproduktívne..."
Tohtoročné Kalamajky však na plnej čiare bodovali po zvukovej stránke. Netradičné remixy pesničiek kombinované s kultovými hláškami z filmov vytvorili nádhernú kulisu. A tá bola mnohokrát omnoho bohatšia než to, čo sme mohli zachytiť zrakovým vnemom.
Vo všeobecnosti všakmožnopovedať, že tohtoročné Kalamajky splnili svoj cieľ udržali tradíciu, prebudili školu k životu a spolupatričnosti a na jeden podvečer spojili Šrobárku so svetom. "Milujem Kalamajky je to úžasná akcia. Obdivujem tých ľudí, že sa dokážu predviesť, že vedia odhodiť zábrany. Aj keď im to niekedy nevyjde a pôsobia trochu trápne a nepochopene, aj tak je to akcia, ktorú Šrobárke závidím. A viem, že závidia aj ostatné školy..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
