KDH, SMK a ANO individuálne so Slobodným fórom a potom sa dohromady pobije celá koaličná rada. Len nie je jasné, kto postúpi do finále...
Slabinou koaličného hokeja ale je, že výsledok vyzerá byť vopred známy. Nechceme povedať, že dohodnutý, lebo to by už bol podvod. Zo strany niektorých účastníkov však možno aj áno - nevidieť totiž veľké úsilie očakávané skóre otočiť. Bugár už ani nemyslí na znovuzískanie väčšiny, stačilo by mu, keby sa koalícia "konsolidovala". I také čosi však sotva hrozí. Nie je to šport s otvoreným koncom, ale skôr divadlo so scenárom, ktorý pripúšťa istú improvizáciu.
Ako Zuzana Martináková predtrúbila, "programovo najbližším" partnerom z KDH a SMK dnes predloží "komplexné návrhy" na riešenie situácie. To vyzerá hneď ako bluf - pokiaľ SF trvá na podmienke, že nevstúpi ani do vlády s premiérom Dzurindom, ani do zmluvnej spolupráce s koalíciou pod jeho vedením, tak sa nedá vymyslieť nič, čo by bolo "komplexné". Biele je biele a čierne je čierne - prienik so stanoviskom SDKÚ, že demisia premiéra neprichádza do úvahy, neexistuje. Predstava Martinákovej bude asi taká, že prostredníctvom dvojstranných dohôd s KDH a SMK by komunikovala s celou koalíciou a od zákona k zákonu udeľovala podporu či prípadne zamietnutie. To podľa toho, do akej miery parlamentári - teda KDH a SMK - presadia v konfrontácii s SDKÚ a ANO predstavy SF.
Nuž - vynachádzavosť predsedníčke nechýba, triezvy rozum však áno. Riešenie by to bolo vtipné, ale určite nie "komplexné". Konštrukcia akejsi opozičnej zmluvy s polovicou koalície je uletený nápad, ktorý navyše nič nerieši. KDH a SMK nie sú kuriérska firma, aby poletovali s návrhmi a protinávrhmi tu a tam a robili prostredníka. A už vôbec nemôžu garantovať hlasy SDKÚ ani ANO pre návrhy SF, aj keby sa čosi dohodlo. Napríklad ak Martináková (správne) žiada prehodnotenie volebného zákona v zmysle zvýšenia počtu volebných obvodov, rokovať musí priamo s ANO (dnes síce bude - ale všeobecne platí, že chce spolupracovať iba s KDH a SMK), ktoré štyri volebné kraje vetovalo. Od nepamäti je zásadou, že politické rokovania sa vedú priamo, nie cez prostredníkov. Dohoda s polovicou koalície (alebo tromi štvrtinami, keby bola aj s ANO) nemá logiku a len by zvyšovala zmätok na politickej scéne, keďže by rozdelila vládnu štvorku vo vzťahu k opozícii na dve kategórie.
Pavol Hrušovský ani nepočkal na stretnutie so SF a včera im už odkázal, že sa musia rozhodnúť, či "chcú robiť opozičnú politiku alebo sa s koalíciou iba hrať a schvaľovať zákony, ktoré im vyhovujú". Vyhlásenie síce nemá logiku, ale ústretovo nevyzerá... KDH a SMK sú v nepohodlnej pozícii: Podaromnici sa stretávať s Martinákovou ich veľmi nebaví, ale nemôžu jej ani odkázať, že ju nechcú vidieť. Evidentne obom dochádza trpezlivosť - oprávnene. SF nemôže vo svojej pozícii hľadať tretie cesty. Buď akceptuje celú koalíciu aj s Dzurindom, alebo ju celú aj s ním neakceptuje. Do bláznivej polohy sa Martináková vmanévrovala zbytočne a zahodila aj príležitosť, ktorú nedávno ponúkol podpredseda Šimko výrokmi, že "štýl Dzurindu je reformovateľný" a "podmienka demisie bola veľmi kategorická". Najmä o prvej vete si môžeme myslieť svoje, ale úniková cesta to bola. Iná vec je, ak lovenie v chaose je vedomou stratégiou predsedníčky... Poloha kdesi na pomedzí medzi koalíciou a opozíciou je pre prognózu prežitia SF napokon asi najvýhodnejšia. Mala by však - ako žiada Hrušovský - jasne pomenovať svoj vzťah ku koalícii.
Nič nového nevzíde ani z koaličnej rady. Takzvané ultimátum KDH a SMK Dzurindovi, aby zabezpečil zmluvnú väčšinu, bolo plesnutie do vzduchu. Hrušovský a Bugár nemajú síl ani prostriedkov na vystupňovanie tlaku. Vlastný odchod z vlády do banku nevložia. A nemôžme im to už dnes ani zazlievať - na rozdiel od jesene, keď kulminovala "skupinka" a kauza Mojžiša, keď mohli hrozbu odchodom z vlády použiť ako bluf. Teraz už ani to nevychádza - sú opozeraní. Napokon, predsedovia KDH a SMK neklamú, keď tvrdia, že alternatívne riešenie neexistuje. Nie sú ním ani predčasné voľby, na ktorých by obe strany subjektívne netratili, objektívne zlé by však boli pre Slovensko. Skutočnosť, že štátny záujem sa kryje s ich straníckym, ťažko môžeme KDH a SMK vyčítať. Vladimír Palko v nedeľu už jasne naznačil, že predstavy KDH sa blížia Dzurindovým - prežívať od zákona k zákonu, od schôdze ku schôdzi. Zamlčal len cenu - reformy sa zastavia a Ivan Mikloš bude sypať z mešca podľa toho, s kým sa práve premiér dohodne na podpore tej-ktorej hlúposti. To je jednosmerná ulica, po ktorej sa už ženieme logikou nedostatku lepších odbočiek. Letíme po dráhe, ktorú narysovali rukou nerozbornou - Martináková a Dzurinda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
