vyšinutý, ale v podstate vyhovuje štandardom parlamentnej demokracie. Vymyslieť čosi aspoň formálne seriózneho v situácii, do ktorej sa SF vmanévrovalo, pripadalo pritom neuskutočniteľné.

Nápad vymeniť Dzurindu za Hrušovského, ktorý by na poste premiéra dostal podporu Slobodného fóra, je ale aj dosť uletený. Nielen preto, že obratom prišiel nesúhlas Dzurindu. Ten sa dal čakať. Ťažko sa ale trávi aj predstava, že by starý parlamentný harcovník Hrušovský z večera na ráno sublimoval do funkcie predsedu vlády. To nie je veru žiadna trafika, ale tvrdá robota na 18 hodín denne. Niežeby ju predseda KDH nemohol zvládnuť, ale predsa len - nie je exekutívny typ. Takto sa premiéri nerodia. Skôr by už bola na mieste úvaha postaviť tam kohosi iného z KDH - ale koho? Palko by bol vynikajúci, ale vziať mu dnes vnútro by bol veľký hriech a škoda. (Práve včera chytili ďalšieho úplatkára - starosta za - KDH!!). Lipšic je primladý, Figeľ už eurokomisár v Bruseli. Minárik? Povedzme. Ale škoda špekulovať. Nemenej - ba ešte oveľa viac - bizarná je predstava Dzurindu na poste predsedu NR SR. Pracovne by sa mu isteže uľavilo, hoci ani to nie je nocľaháreň. Ale ak Martinákovej prekážajú štýlové vady Dzurindu na vrcholnom poste exekutívy, prečo by mal byť vhodný v pozícii, kde sa musí vedieť dohadovať dokonca aj s opozíciou?

Samozrejme, návrh sa snaží riešiť problém predovšetkým politický. Zo zákopov, do ktorých sa SF až po uši zahrabalo, bolo naozaj umenie nájsť únikovú dráhu. Logicko-politologicky je vec naozaj v poriadku; s podporou SF, ktoré by v NR SR vytvorilo s KDH akúsi "spoločnú skupinu", by mal premiér KDH za sebou 22 poslancov, čiže o jedného viac ako premiér SDKÚ. Hovoriť v takomto prípade o rošáde na poste predsedu vlády je naprosto legitímne. V podstate by zmena reflektovala novú politickú realitu. A to nielen budúcu, ale už aj dnešnú - ani terajšie zloženie vlády už nezodpovedá pomerom v parlamente (pravda, koaličná zmluva hovorí, že presuny v NR SR sa v zložení vlády neodrážajú - to je však nezmyselná klauzula). Niet pochýb, že reálne počty by vyčistili aj vzťahy. A KDH ako nový líder koalície by bolo nositeľom prijateľnejšieho štýlu ako SDKÚ. Predovšetkým ale, koalícia by nadobudla pôvodnú silu, keďže je jasné, že "zboku" by sa pridali aj dezertéri z ANO (títo ale aj tak nemajú veľký problém podporovať vládu). Problémom by v prípade všeobecnej zhody nebolo ani vytvorenie a podpísanie novej koaličnej zmluvy. Napokon, projekt je ešte aj relatívne ohľaduplný k Dzurindovi - presunul by sa na post rovnocenný, prestížne a mocensky síce slabší, ale ústavne dokonca vyšší než ten, ktorý má dnes.

Ak obídeme jeden dosť významný detail, totiž že Schuster, alebo už Gašparovič by mohli robiť nepríjemné obštrukcie, musíme položiť klobúk dole: TECHNICKY vymysleli v SF skutočne originálne, vtipné a aj formálne čisté riešenie. Pre seba našli cestu späť do koalície a Dzurindovi s SDKÚ vytvorili relatívne komfortné ústupové pole. Tu ale chvála končí - predsa nikto súdny nemohol vážne predpokladať, že premiér bude ochotný s Hrušovským rošovať. Zásadný zádrhel dnešnej konštelácie je v tom, že Dzurinda sa na poste premiéra cíti dobre a uvedomuje si, že zvrhnutý môže byť len za cenu pádu celej vlády, teda aj odchodu KDH a SMK od válovov. A keďže si už overil, že obe strany nemajú "gule" na radikálne riešenie, je nemožné ho k čomukoľvek nútiť. Druhou konštantou je jeho nezodpovednosť a sebastrednosť - uprednostňuje súčasný stav menšinovej a rozkývanej vlády, ale so sebou v premiérskom kresle, pred stabilizáciou pomerov, ktorá by ho o najsilnejší mocenský post pripravila.

Slobodní fóristi poznajú Dzurindu veľmi dobre a nemohli nevedieť, že u SDKÚ nemôžu preraziť. Raz darmo - Martináková, ak jej záleží na väčšinovej vláde a stabilite, môže prispieť iba vlastnými ústupkami. Tak to proste je - preto je akokoľvek sofistikované riešenie z jej strany len známkou toho, že aj SF nadraďuje vlastnú prestíž a záujmy nad štandardizáciu pomerov. Oni môžu stokrát hovoriť, že Dzurinda je taký a makový - ale nič s ním neurobia. Je to jednoducho fakt. Konštruktívny politik, ak mu ide o vec, musí kalkulovať aj s bezohľadnosťou a inými necnosťami partnerov.

Loptička je na dvorci SMK a KDH. Keby našli guráž osvojiť si návrh, karty by musel svietiť Dzurinda. Je jeho zaťatosť neotrasiteľná, alebo bluf na slabších hráčov? Keby Hrušovský a Bugár pozbierali odvahu, pritlačili by aj Ruska, ktorý by kreslo investičného guru už nevymenil ani za riaditeľa CNN. Skoro isté ale je, že sa - poserú. Matematika je jednoduchá - stratiť môžu veľmi veľa, získať iba to, po čom mesiace volajú: väčšinovú vládu. Riešenie SF je vtipné, ale naivné a teda v podstate tiež nekonštruktívne.