poskytnúť občanom novovzniknutej Československej republiky kultúru a posilniť národné povedomie. Udalosťou číslo jeden boli enormné snehové záveje vo Vysokých Tatrách a v Dobšinej. V Štrbe napadlo toľko snehu, až zakryl telegrafné stĺpy.
Všeštudentský zjazd žiadal vysoké školy
Podľa štatistiky počet vojenských analfabetov v oblasti Krajinského vojenského veliteľstva v Česku z 15. novembra 1920 bol 0,8 percenta. Z toho Čechov 0,08, Slovákov 6,95, Rusínov 12,61 a iných národností 1,49 percenta. Ministerstvo národnej obrany preto rozhodlo, aby sa počas vojenskej služby vyučovali analfabeti, a to tak, aby keď odídu do civilu, vedeli čítať a písať. Na veliteľstve 11. divízie v Košiciach otvorili v polovici februára kurz pre učiteľov, ktorí mali mať pridelené malé skupiny vojakov, kvôli ich ľahšiemu vyučovaniu. Na kurze s učiteľmi sa povinne zúčastnili aj dôstojníci a poddôstojníci z Košíc, pre lepšie vniknutie do problematiky vyučovania dospelých.
V Prahe bol Všeštudentský zjazd, ktorý zvolal Ústredný zväz študentstva ČSR a zúčastnilo sa na ňom 85 spolkov z organizovaných 140. Hlavnou témou rokovania bolo umiestnenie vysokých škôl. Z vystúpenia dekana Vysokej školy architektúry v Prahe prof. Bertla vyplynulo, že pražské aj brnenské vysoké školy sú v neutešenom stave. "O Slovensku sa hovorilo veľmi málo, veď malo iba jednu, aj to neúplnú lekársku fakultu, aj keď v dobrom stave" - konštatovala správa zo zjazdu. Zjazd navrhol zriadiť nové vysoké školy, a to univerzitu v Bratislave a techniku v Košiciach s tým, aby sa čím prv začalo s prípravnými prácami na výstavbu. "Pražská či brnenská technika nestačia, treba rátať s Košicami, hoci študenti nemajú voči novým školám takú dôveru, ako voči starým. V Bratislave aj v Košiciach bude treba začať so školskými budovami stavať aj akademické domy, moderné internáty. Pre českých študentov by mali byť štipendiá na slovenské školy a naopak. Študenti dávajú ráz mestu. Potom by sa stratil cudzí ráz Bratislavy aj Košíc" - hovorilo sa na zjazde.
Boj o divadelné umenie
Ako to bolo s divadlami na Slovensku po prvej svetovej vojne v rokoch 1920-21? Do Košíc spravidla prichádzalo SND v marci a hosťovalo tam tri mesiace. Marec bol podľa toho začiatkom divadelnej sezóny v Košiciach.
Počas zimných mesiacov Košičania nemohli chodiť do divadla, lebo nikto pre nich nehral. Vysedávali v kaviarňach alebo doma a tešili sa na marec. V roku 1921 zbytočne, lebo vývesky na budove divadla oznamovali zmenu začiatku sezóny od 1. mája počas letných mesiacov. Vtedy, keď sú dovolenky a prázdniny, sa nik nezaručí, že bude väčšia návštevnosť. Táto situácia vyvolala nespokojnosť Košičanov, ale aj v Prešove, Bardejove, i v iných slovenských mestách, pretože šnúra, ktorú robilo SND po Slovensku, by sa všade posunula. Deti mali aspoň "Lútkové divadlo", ktoré v Košiciach malo stálu scénu a hralo pravidelne s výnimkou niektorých daždivých alebo zasnežených dní, keď bolo veľmi málo divákov. Skupina priaznivcov divadla s povolením mestského úradu sa dokonca podujala urobiť prieskum verejnej mienky formou ankety s troma otázkami:
Aký je význam a dôležitosť SND pre Košice a celé východné Slovensko? Akým spôsobom by sa dala riešiť otázka pobytu SND v Košiciach a v Bratislave, t. j. rozdelenie sezón? Či je potrebné, aby sa zrušilo rozhodnutie, ktorým sa ustanovuje začiatok sezóny v Košiciach na 1. mája? O divadle sa hovorilo aj na stretnutiach klubov a spolkov, ozývali sa aj takéto hlasy z radov kultúrnej verejnosti: "Vedúci činitelia v Bratislave si myslia, že pre Košice stačí to, čo im dajú a že tunajší človek nepotrebuje kultúru, ani to najmenšie duševné osvieženie, ba ani žiadne vzdelanie. Má sa tunajšiemu ľudu urobiť pobyt v Košiciach vyhnanstvom?" Dokonca aj mešťanosta Mutňanský niekoľkokrát vyjednával s Výborom SND v Bratislave, aby prišlo do Košíc od prvého marca a nie mája. Bezvýsledne, lebo Bratislavčania mali veľmi vážny dôvod hrať na domácej scéne čím dlhšie. Návštevnosť bola totiž taká vysoká, až výrazne zlepšila finančnú situáciu v SND. Kým po predošlé roky bolo stratové, za pol roka 1920-21 bola činohra aktívna vyše 68 tisícami. Výsledok rokovania predložil mešťanosta aj mestskému zastupiteľstvu: SND prisľúbilo, že od roku 1922 vytvorí dva činoherné súbory, pričom jeden bude "putovný mobilný činoherný ensemble" pre hosťovanie po Slovensku, všade tam, kde majú vhodné priestory - v Košiciach, Prešove, Bardejove, v Nitre, Ružomberku, Lipt. Sv. Mikuláši, v Turč. Sv. Martine, Banskej Bystrici, Trenčíne. Pre zaujímavosť - SND od 31. augusta 1920 do 31. januára 1921 naštudovalo 14 opier, 7 operiet, 29 činohier, 1 balet. Činohra mala 180 predstavení, z nich 5 bezplatných predstavení, z toho 3 v Košiciach a 2 v Modre. SND malo celkový príjem 1 milión 58 tisíc zo šatní, vstupného, slávností a požičania priestorov. Na platy a honoráre vydalo vyše 996 950 Kč. Mešťanosta nakoniec dosiahol aj argumentovaním výsledkami ankety, že SND sezóna v Košiciach sa začne 15. apríla. V ankete sa občania vyslovili, že sa neuspokoja s takou degradáciou na mesto s menšou kultúrou a inteligenciou.
Bratislavské SND bolo aj majiteľom koncesie na prevádzkovanie kina v Prešove. Jeho bývalý majiteľ Berger stále premietal filmy a falošnými reklamami sa snažil získať od návštevníkov peniaze. Napríklad vylepil plagát, že sa bude hrať dráma "Ženský polyp". Všetky lístky boli vypredané v očakávaní pikantnosti. Sklamaní diváci sa museli dve hodiny pozerať na hlúpy nemecký film, ktorému navyše nerozumeli. Hneď spísali petíciu SND, aby si s Bergerom urobilo poriadok a prevzalo od neho kino.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
